Vyhľadávanie
Návrat Marxa do slovenskej filozofie
Ľuboš Blaha: Späť k Marxovi? Bratislava, Veda 2009
Na knižný trh sa dostala publikácia, ktorá po 20. výročí pádu komunistického impéria provokuje už len svojím názvom. Na striktne odborný obsah knihy je jej titul rýdzo marketingový, ale možno trochu zavádzajúci. Evokuje dojem, akoby sme sa vracali k diskusii o jednom z najvplyvnejších mysliteľov všetkých čias. Problém je v tom, že u nás skutočná diskusia o jeho spisoch vlastne nikdy neprebehla, nemáme sa kam vracať. K Marxovmu dielu sa pristupovalo ako k Vulgate, kanonizovanému latinskému prekladu Biblie, ktorý sa nesmel opravovať, s ktorým nebolo možné polemizovať, iba citovať, komentovať, vysvetľovať - v rámci jedinej povolenej doktríny, doktríny marxizmu-leninizmu vytvorenej Stalinom. Nečudo, že Marxovo skutočné myslenie dnes pozná málokto a jeho spájanie s totalitárnymi režimami v strednej a východnej Európe je rovnako hlúpe a scestné ako spájanie Nietzscheho s nacizmom. Nielen preto, že Marx nikdy nevytvoril teóriu nového spoločenského zriadenia (iba bravúrne analyzoval vtedajší stav), ale aj preto, že tento mysliteľ bol skôr ekonóm ako filozof a marxizmus ako ucelený filozofický systém (ktorý odmietal) vytvorili až jeho nasledovníci.
Blahova kniha je v istom ohľade prelomová. Na 528 stranách totiž ponúka dosiaľ najobsiahlejší sumár anglosaských autorov, ktorí sa hlásia k analytickému marxizmu, neomarxizmu a komunitarizmu. O týchto autoroch sa u nás doteraz vôbec nepísalo, a to nielen uplynulé dve desaťročia, ale ani počas štyridsaťročného komunistického režimu. Je to až nepochopiteľné, pretože nejde o nejakých okrajových filozofov, ale o predstaviteľov vplyvného prúdu, ktorých diela sú dlhodobo pevnou súčasťou západného diskurzu. Blahov najväčší prínos spočíva v tom, že uvádza týchto autorov do nášho prostredia a zásadným spôsobom tak obohacuje politologickú a filozofickú literatúru na Slovensku. V tomto zmysle ide o jednu z najdôležitejších kníh vydaných u nás v minulom roku. Marx je totiž v našich podmienkach jedným z najznámejších mien svetovej filozofie, ale zároveň (a to pri bližšom pohľade až šokuje) jedným z najmenej poznaných a najviac deformovaných autorov. Ešte stále je dosť ľudí, ktorí si spájajú jeho Kapitál s komunistickým režimom a obviňujú ho z vecí, o ktorých nikdy neuvažoval. Blaha vracia Marxa do slovenského myslenia, ukazuje nesmierne bohatstvo mnohých prúdov, ktoré sa k nemu hlásia, ale ktoré sa s ním zároveň aj sporia, dopĺňajú ho, odmietajú i prekonávajú. Ak chceme pochopiť, v čom sme žili, ako a kedy sme sa odklonili od západného myslenia a aké miesto má v ňom učenie Karla Marxa, potom treba pristupovať k dielu tohto velikána bez predsudkov a s maximálnou intelektuálnou poctivosťou.
Eduard Chmelár
