Vyhľadávanie
Bratislava, Kalligram 2011
„Pohrávať sa s neuskutočnenými, ale možnými alternatívami, realizovať aspoň v jazyku to, čo sa (zatiaľ) nestalo...“ definuje autor svoju tvorivú metódu v krátkej poznámke na prebale. No nielen táto veta spája Správcu podstaty s Knihou, ktorá sa stane, zatiaľ jediným Hevierovým románom. Nachádzame tu rovnakú poetiku, ktorá hravo, ale zároveň tajuplne osciluje medzi realitou a všeličím, čo realitou zaručene nie je, snívaním počnúc a halucináciami končiac. Tu je kondenzovaná do krátkych útvarov, ktoré vyúsťujú do (spravidla) prekvapivej pointy, pričom autor zručne žongluje s našimi pocitmi, strieda sa úžas, údiv, znepokojenie, rozčarovanie, sem-tam zjemnené pobavením, úsmevnou záhadou či záhadným úsmevom nad niečím nepolapiteľným. V mnohých prípadoch je pointa presná a úderná ako dobre mierené zaucho: čitateľovi kvalitne pohrká kaleidoskop v hlave a výrazne zmení uhol pohľadu.
Formálne ide o prozaické texty, ale mnohé vnímame ako báseň, čo tak trochu podporuje aj vynechanie úvodzoviek pri (nepočetných) dialógoch. Texty sú zoradené podľa abecedy, čo spravidla volíme vtedy, ak nevieme, alebo nechceme (zo zdvorilosti či pre nejednoznačnosť) určiť poradie podľa významu či súvislostí.
Hevier sa, ako uňho býva zvykom, hrá so slovami ako dieťa s obľúbenou hračkou, nájdeme tu „posmešné citoslovce bez citu“, „úsečnú úsečku“, „ulitu ako uliatu“, „slnečno-zamračno“ aj „skutočno-útočno“. Motýlie krídla však už definitívne oťaželi, elektrónkový klaun sa zmenil na nemocničného, skutočného a zdanlivo ľudského, ktorý však nepoteší, jeho kašírovaná veselosť v ťaživej atmosfére nemocničnej izby skôr obťažuje. Hevierova fantázia zalieta miestami až niekam k delíriu a posolstvá, ktoré sprostredkúva, sú väčšinou bez ilúzií, skeptické, neľútostne sformulované, hoci aj mäkko plynúcimi vetami. A navyše veľmi obraznými až obrazotvornými, literát Hevier v sebe nezaprie výtvarníka. „...chcel som ich podať tak, ako keď sa do starého múru rýpe kúskom skla,“ vysvetľuje autor a pri mnohých priam cítime, ako má on sám pritom skrvavené prsty, ako trpí, keď musí pomenovať niečo, s čím bytostne nesúhlasí, napríklad čoraz rýchlejšie a dôkladnejšie „odľudšťovanie“ ľudstva.
V dnešnej hektickej dobe mnohí čitatelia obľubujú knihy s kratšími prozaickými útvarmi, aby mohli čítanie kúskovať podľa momentálnych časových možností. Správca podstaty však patrí k tým, ktoré len neochotne púšťame z ruky, plní zvedavosti, do akej trinástej komnaty na nasledujúcej strane vojdeme...
