Recenzia
Zuzana Hašková
13.09.2004

Ste svetlo sveta

 

Posvieťme si na ceste ku svetlu

Ján Chryzostom Korec: Ste svetlo sveta

Bratislava, Lúč 2004

  V knihe Ste svetlo sveta kardinála Jána Chryzostoma Korca sa píše: „Apoštolovať znamená vyjsť z izby – do dažďa, blata, snehu, za fičania vetra ...“. Okolnosti vzniku a vydania knihy, ktorá je prejavom práve autorovej apoštolskej starostlivosti o veriacich kresťanov, tiež neboli ani zďaleka priaznivé. Sú spojené s robotníckym obdobím jeho života (1971–1989), keď bola táto osobnosť slovenskej aj svetovej cirkvi nazývaná „biskupom v montérkach“. Diela z tohto obdobia sa dočkali nového a tentoraz už slobodného vydania vo vydavateľstve Lúč.

  Autor vôbec neupozorňuje na ťažkosti s tvorbou knižky – totalita akoby nebola, alebo nestála za zmienku. O jeho postoji svedčí už len fakt, že neriskoval život napádaním prenasledovateľov, ale pastoráciou prenasledovaných. Nešťastím sveta, zdá sa, nie sú nepriatelia kresťanov, ale kresťania, ktorí „neprenasledujú“ ostatných láskou a správnym kresťanským životom. Vychádzajúc z dekrétu o laickom apoštoláte – dokumentu druhého vatikánskeho koncilu – hovorí, že „apoštolát nie je profesionálna záležitosť kňazov. Veriaci Cirkvi nie sú len duchovní konzumenti. Majú spolupracovať životom a svedectvom na spoločnom poslaní Cirkvi. Ostrú kritiku si vyslúžia (vyslúžime) všetci, ktorí „necítia nijakú túžbu za niečo sa zasadiť, angažovať sa, niečo zo seba vydať... A ako „zasvätení do problému“ neraz odborne kritizujú tých, ktorí sa zodierajú v službe Božej veci... Odmietnutie mieru so všetkými názormi a daným stavom malo v každej dobe bolestivé následky, tak v socializme ako aj v demokracii, a to robí knihu nanajvýš aktuálnou. Jej cieľom je zdôrazniť, že nemožno alibisticky rezignovať na ceste nahor, ale že je potrebné neustále riskovať a púšťať sa do boja so zlom. Chce nás vytrhnúť „z duchovnej usedenosti pred televíziou sveta“, upozorniť na nesprávne prežívanie kresťanstva – ľahostajné a priemerné alebo falošné a jednostranné. Burcuje lenivých, povzbudzuje ochotných a obom dáva návod, ako byť „svetlom sveta“. Korcove slová sú silné a naliehavé.

  Autor píše celkom jednoducho a explicitne ako človek, ktorý podáva jasné svedectvo. Toto svedectvo je viac apelatívne než meditatívne a volá po odpovedi skutkom. Spôsob, akým sa Korec na veci pozerá a ako o nich píše, najlepšie vystihujú jeho vlastné slová: „Toto všetko si musíme uvedomiť a musíme ísť na koreň veci, krok za krokom. Ako autor knihy dáva k takémuto počínaniu najlepší príklad: otvorenými očami sa pozerá priamo do temnoty samého jadra problému, ktorým sa zaoberá.

  Laický apoštolát je jediným naozaj „bezbariérovým povolaním“ – aj pre starých a chorých a na jeho vykonávanie potrebujeme iba jediný naozaj „univerzálny dorozumievací prostriedok“ – silu dobra. Kniha kardinála Korca sa môže stať nenahraditeľnou pre ľudí, pre ktorých sa kresťanstvo v tomto svete stáva problémom, hoci si zodpovedne uvedomujú potrebu svojej angažovanosti. Môže im pomôcť, aby svoje kresťanstvo priviedli do cieľa čo najmenej „zdeformované a okyptené“, a aby s ním pomohli aj iným. Knižka, ktorá sama vznikla v období náboženského temna, môže naučiť otvorených čitateľov „svietiť“ aj v období náboženskej slobody.

Zuzana Hašková