Recenzia
Marta Moravčíková
03.10.2011

Študenti, láska, Čeka a smrť - Aľa Rachmanovová

Bratislava, Premedia Group 2011

Pri dávnejšom sledovaní filmu Mela Gibsona Umučenie Krista som si až ochromená uvedomila, že viac než obraz posledných Kristových hodín je to obraz o nás. O nás, zabúdajúcich na každé zrnko ušľachtilosti, ktoré sa do nás ktosi pokúšal zasiať, len čo si z hocijakého dôvodu povolíme opraty. Tak ochromujúco ma zasiahol aj denník Ale Rachmanovovej, jej svedectvo o mučení a umučení ľudí, myšlienok, voľnosti jedných na úkor druhých.

Autorka, vlastným menom Gaľa Džuraginová (1898 – 1991), vydala denník v nemčine, po úteku z vlasti. Talentovaná a vzdelaná spisovateľka realistickým, brilantne vecným spôsobom dobrej reportáže podčiarknutej nestarnúcou silou rozprávania zachytila udalosti v Rusku od septembra 1916 do septembra 1920. Opis jej života i života rôznych vrstiev spoločnosti uprostred drámy lomcujúcej Ruskom plasticky zrkadlí revolúciu, ktorá zmenila svet, a je taký realistický, až chvíľami vyráža dych. Ako Gibsonov obraz Kristovho umučenia. Aľa dokumentuje, ako utečencov pred revolúciou (často z oboch nezmieriteľných strán), jej nepriateľov i stúpencov popravujú do ich rukami vykopaných jám, ako hladujú, chorejú, zomierajú na uliciach i v dobytčích vagónoch, ako hynú na nákazlivé choroby z podvýživy a špiny. Tento predobraz iných hladných, chorých, zomierajúcich a mŕtvych v iných vagónoch aj predobraz iných podôb teroru berie ilúziu, že sa to už nezopakuje. A potvrdzuje, že nevinní narazení na koly, mŕtvi s odrezanými údmi, nosmi, ušami, vypichnutými očami, deti s roztrieskanými hlavami, ľudia popravení bez súdov, sú biľagom striedania vládcov a režimov v celej histórii ľudstva.

Strach zo straty moci či opojenie z jej uchopenia prináša stále nové krížové cesty plné umučených najrôznejších revolučných farieb. Moc rozhodovať o živote a smrti hoci len na pár dní, kým sa zasa neobráti karta, opája, opíja a zabíja. Hocikoho. Alin denník až s mraziacim nadhľadom dokumentuje ľudskú úbohosť a krutosť, ktorá plodí ďalšiu, ešte väčšiu krutosť. Aľa, svedkyňa i obeť rabovačiek a pogromov, pri ktorých zbíjajú a zabíjajú nielen chudobní a ich červený predvoj, ale aj dobre situovaní páni a ich bieli zástancovia (podľa toho, kto práve víťazí), sa pýta, prečo si ľudia navzájom ubližujú. So stupňujúcim sa utrpením utečenky pred revolúciou si kladie aj veľa ďalších otázok, no na odpovede nemá dosť času ani skúseností. Jej svedectvo ich však nástojčivo evokuje. Boj o prežitie, ale aj princíp kolektívnej pomsty za tzv. kolektívnu vinu sa aj na celkom nevinných uplatňuje stále. Výnimiek niet.

Plusom knihy je autorkin čítavý a kultivovaný jazyk a štýl bez zbytočných kučierok, a až do istého okamihu aj dobrý preklad. Do okamihu, keď čitateľa, ktorý ešte ovláda spisovný jazyk, nezačne zastavovať množstvo po česky vyskloňovaných slov, českých výrazov, ale aj chýb pri prisvojovaní, či dokonca zamieňanie „alegórie s filagóriou“ – napríklad rekrutanta s regrútom... Chýb tohto druhu je v knihe toľko, až vnuknú podozrenie, že sa prekladala tzv. cez češtinu. Alebo aspoň s výdatnou pomocou českého prekladu. Okrem slovenčiny (Unia, 1942) totiž Rachmanovovej denník vyšiel aj v češtine (Vyšehrad, 1938). Množstvo chýb v súčasnom vydaní mrzí o to viac, že aj sama prekladateľka vo veľmi zasvätenom doslove, ktorý je akousi záverečnou kapitolou knihy, upozorňuje na úskalia prekladov prekladov. Chyby dokumentujúce nedostatočnú znalosť slovenskej gramatiky však svedčia predovšetkým o tom, že vydavateľstvo, tak ako väčšina súčasných vydavateľstiev, zrejme šetrí na jazykových a literárnych redaktoroch. Buď z finančných či iných dôvodov nijakých nemá, alebo ako jazykového redaktora akceptuje hocikoho, kto sa zaňho pasuje sám. Vo finálnom štádiu výroby knihy akoby podceňovalo nielen čítanie obťahov, ale aj posledné náhľady pred tlačou. Predovšetkým tým však podceňuje čitateľov. Mnohí možno budú s kúpou ďalšej knihy z jeho produkcie váhať. Rachmanovovej kniha však napriek všetkému za prečítanie a trvalé umiestnenie v knižnici stojí. Je to nielen výborné (hoci otriasajúce a smutné) čítanie, ale najmä podnet na premýšľanie. O usporiadaní sveta aj besoch, ktoré ho ovládajú.