Vyhľadávanie
Jefferson Bass: Svedectvo mŕtvol
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008
Preklad Vladislav Gális
„Telofarma zostáva jediným výskumným pracoviskom na svete, ktoré sa venuje systematickému skúmaniu posmrtného rozkladu.“ Laicky povedané, niekde v americkom štáte Tennessee nájdete plotom obohnané miesto, kde zanietení čudáci v bielych plášťoch vešajú mŕtvoly na stromy, ukladajú ich do vody, párajú im bruchá, alebo ich nechávajú len tak pohodené napospas hmyzu a divej zveri. To všetko preto, aby zistili, ako a za aký dlhý čas sa telo obyčajného smrteľníka premení na nafúknutý balón veľkosti gauča alebo dokonale ohlodanú mŕtvolu.
Absolútnu zodpovednosť za tieto podivné výskumy nesie doktor Bill Brockton, zakladateľ Telofarmy. Pred dvomi rokmi sme sa mu pri pitvách pozerali ponad chrbát v prvotine Billa Bassa a Jona Jeffersona Svedectvo kostí (Slovenský spisovateľ, 2006). V Svedectve mŕtvol je jeho skalpel nemenej ostrý a jeho pitevňa nemenej ponurá, ale „detektív kostí“, ako sám seba nazýva, má teraz trochu iné starosti.
Tie mu, ako inak, spôsobila ďalšia mŕtvola, ale keďže ide o telo jeho priateľky a rovnako zapálenej milovníčky mŕtvol Jess Carterovej, úbohý doktor sa odrazu pozerá na veci z úplne opačného uhla. Kým doteraz to bol práve on, kto ruke zákona pomáhal odhaľovať vrahov, po jej vražde získava na zozname podozrivých bezkonkurenčne prvé miesto. Jeho situácia je taká vážna, že je donútený využiť služby asi najneobľúbenejšieho, ale aj široko-ďaleko najúspešnejšieho právnického esa – elegantného a príznačne slizkého obhajcu Burta DeVriessa. S jeho pomocou a podporou svojich priateľov sa snaží očistiť svoje meno a dolapiť skutočného páchateľa.
Súdny antropológ Bill Brockton nie je klasický trilerový hrdina. Je to tak trochu suchopárny „pánko“ v rokoch s konzervatívnym pohľadom na svet a horlivý prívrženec evolučnej teórie. Áno, presne ten profesorský typ v tvídovom saku s koženými záplatami na lakťoch a s okuliarmi s kosteným rámom. Svoju netradičnú záľubu v „posmrtnom umení“ sám charakterizuje so strohým humorom: „Niekto zbiera starožitnosti, ja mŕtvoly.“ V každom prípade ho autorská dvojica v tomto príbehu nijako nešetrila a ani jeden z čitateľov si po prečítaní Svedectva mŕtvol určite nebude na nedostatok napätia a morbídnych detailov zo sveta pitevní sťažovať.
Vladimír Radosa
