Vyhľadávanie
Daniel Hevier patrí k (dvojdomým) autorom, ktorí sa do čitateľskej, diváckej a poslucháčskej priazne vytrvalo prebojúvajú širokým žánrovo-druhovým záberom, hravým dialógom, slovnou komikou a výdatnými inšpiráciami zo svetovej klasiky. Okrem iného, samozrejme.
Aktuálne sa prihlásil o slovo prostredníctvom obľúbeného rozprávkového žánru, ktorým možno zadefinovať jeho knihu s veľavravným názvom Svet zachránia rozprávky (Trio Publishing 2014). Anticipuje totiž apokalyptickú tému s prísľubom napínavého boja dobra a zla, bez ktorého si rozprávku nevieme predstaviť. Text rýchlo ukázal, že Hevier svoje sľuby, aj tie nevyslovené, plní do bodky. Ponúkol šťavnatý, hutný a motivicky pestrý dej, ktorým konečne vyplnil už pár rokov trvajúcu medzeru v slovenskej rozprávkovej tvorbe. Vystaval ho na pevnom podloží v podobe aktualizovanej parafrázy troch Andersenových rozprávok (Snehová kráľovná, Dievčatko so zápalkami, Statočný cínový vojačik). Nezaprel však ani básnickú dušu, pretože epický text prerušuje celostranovými rýmovanými veršami, ktoré hravo akcentujú dôležité myšlienky knihy.
Do centra deja postavil zlomyseľného a ambiciózneho Eminenta, tajomníka firmy SNOW + ICE (alias Snehového kráľovstva), ktorý potajme vyvíja technológiu na ovládnutie sveta chladom, využívajúc k tomu ľudskú nenávisť a zlo. Ústredný zloduch tu má, samozrejme, aj egoistickú pomocníčku Snow Lady, majiteľku menovanej firmy, ktorú finančné zisky zaslepia a vedome prehliada skutočný zámer svojho zamestnanca. Našťastie, vo svete rozprávok musí mať aj dobro svoje adekvátne zastúpenie, a tak prichádza odvážny chlapec Krištof Kristofori alias Kay alebo cínový vojačik, nádejný hokejista so zranenou nohou, kočovnícke tmavé dievča s čistým srdcom a lacným zapaľovačom Zaraza alias Gerda alebo dievčatko so zápalkami či empatický bezdomovec bez minulosti Anders alias Hans Christian Andersen ako rozprávač dôležitých príbehov. Každá postava tu má svoju pevnú funkciu, nesie v sebe symbol a predstavuje špecifický charakterový a sociálny typ. Príbeh, okrem zaujímavo využitých literárnych odkazov, otvára na malom priestore mnoho pálčivých problémov našej spoločnosti (napr. vzťah kočovníckej kultúry a civilizovaného mesta ako problém inakosti, ochladené rodinné vzťahy, strata zamestnania, fyzický hendikep a mnohé ďalšie). Tie autor metaforicky zaobaľuje v tradičnom boji dobra (v podobe priateľstva, lásky, nezištnosti a sebaobetovania) so zlom (vo forme egoizmu, rasových a sociálnych predsudkov či ľahostajnosti), odohrávajúcom sa v meste, ktoré síce „ešte má bijúce srdce, ale mrzne a chladne od nedostatku lásky“. Hoci voľba v súčasnosti enormne populárneho a miestami aj komerčného „neoandersenizmu“ (filmy Ľadové kráľovstvo 1, 2; Snehová kráľovná 1, 2; ale aj početné knižné alúzie) tu zaváňa plytkou vtieravosťou, celkový výsledok vyvráti tento dojem. Daniel Hevier sa ako skúsený remeselník zodpovedne popasoval s postmodernou koncepciou a neponúkol tak často videné povrchno-páčivé andersenizmy, ale esteticky hodnotný a zároveň čitateľsky príťažlivý typ symbolicko-filozofickej rozprávky, ktorou dokázal, že nedávna nominácia na Cenu Hansa Christiana Andersena bola vysoko opodstatnená. Len škoda, že sa ilustrácií nezhostil druhý nominant menovanej ceny Peter Uchnár.
