Vyhľadávanie
MARŠÁLEK, Ján: Sympatické básničky (Marián Kováčik: Básničky zo psiny). Recenzia. In: Knižná revue, roč. VI, 17. 1. 1996, č. 1, s. 5.
SYMPATICKÉ BÁSNIČKY
Marián Kováčik
Básničky zo psiny
Print-servis, Bratislava 1995
Najnovšiu literárnu tvorbu pre deti obohatila knižka Mariána Kováčika Básničky zo psiny, ilustrovaná Katarínou Kováčikovou. Tematicky je zameraná na dobrého priateľa človeka – psa. Súbor sa vyznačuje hravosťou, uvoľnenosťou, vtipom a slušnou formálnou úrovňou. Obsahuje pätnásť básní, venovaných jednotlivým psím plemenám, ako aj poviedku Sólo pre Charlieho o vydarenom, muzikantsky založenom „jazvečíkovi“, ktorý sa dostal až do New Orleansu, kde ako džezový saxofonista za krátky čas spravil kariéru. Je to asi náhoda, ale najdlhšia báseň hovorí o jednom z najväčších plemien, má názov Bernardín, a najkratšia je o pekinskom palácovom psíkovi, ktorý patrí k najmenším plemenám.
Kováčikovi nechýba nápaditosť, vie sa pohrať s témou, vie využiť možnosti jazyka. Nebojí sa ani verše určené deťom okoreniť jemnou iróniou. V jednej z básničiek bernardín komentuje svoju skúsenosť s ľudským spoločníkom Janom: „Mal som zostať / hoc aj / v Mníšku nad Hnilcom ako blúdiť po Londýne / s takým opilcom“. Obraznosť Básničiek zo psiny často vychádza z kalambúru, čo je v tomto type poézie zvlášť vítané. Natrafiť možno aj na nevšedné prirovnania. O írskom setrovi čítame: „Nádherný je... // Ako keď sa k výšave / začne dvíhať slnko // šteňa ryšavé“.
Niektoré texty považujem za skutočne vydarené, napríklad báseň Ratlíci. Jej hrdinami sú siedmi trpasličí pinči a Snehulienka, ktorej tí pinči „siahajú pod kolienka“... Autor naplno rozohráva svoju fantáziu. Veršom napriek spontánnemu vyznaniu nechýba estetická efektívnosť ani efektnosť. Ale v knihe sú i menej vydarené miesta, kde pravdepodobne zvíťazilo očarenie prvým nápadom (Bradáč, Baset). V celku je však zbierka súrodá, kompaktná a kvalitatívne vyrovnaná.
Poeticko-prozaická knižka Mariána Kováčika Básničky zo psiny prináša sympatické, nielen z detského hľadiska zaujímavé čítanie. Škoda, že sa v nej vyskytuje zopár tlačových chýb, vyplývajúcich z povrchne spravenej korektúry. Veru, kvalita redaktorskej roboty sa v posledných rokoch badateľne znížila, a to platí pre takmer všetky vydavateľstvá, no najmä tie novovzniknuté. Aby som však neskončil pesimisticky – v prípade tohto knižného artefaktu klady jednoznačne prevažujú, kultúrnej verejnosti sa ponúka umelecky hodnotný titul.
Ján Maršálek
