Vyhľadávanie
Preklad Zuzana Demjánová
Vydavateľstvo Premedia 2014
„...Rachmanovová vzbudzovala v ľuďoch lásku k životu a silu vyrovnať sa s ním.“
Ruská exilová autorka Aľa Rachmanovová (vlastným menom Galina Džuraginová) nepatrí k povinným literárnym vedomostiam žiakov. Denníky, ktoré Vydavateľstvo Premedia vydalo doteraz v troch častiach, prekvapili, až šokovali. Aľa sa vynorila z dejín. Spočiatku nesmelé a čím ďalej zrelšie denníkové záznamy zaujali jemnou formou a pozorovateľským talentom. Alin život v porevolučnom Rusku (Študenti, láska, Čeka a smrť; Manželstvá v červenej búrke) a potom spolu s manželom a synom vo Viedni (Mliekarka z Ottakringu) je vyrozprávaný s dojímavou prostotou. V životnom príbehu ruskej študentky narodenej v uralskom Kasli sa zrkadlí bláznivé storočie so svojimi krvavými omylmi.
Sugestívna denníková trilógia je teraz vhodne doplnená životopisnou knihou rakúskej psychoterapeutky a správkyne časti spisovateľkinej pozostalosti Ilse Stahr Tajomstvo Ale Rachmanovovej. V úvode knihy priznáva, že je jej túžbou udržať spomienku na Aľu Rachmanovovú nažive a rozpovedať ľuďom jej príbeh.
Ruská etapa v Alinom živote je najbúrlivejšia. Práve kvôli autenticky opísaným krutostiam boľševického teroru sa ruské denníky stali nástrojom propagandy a na opačnej strane opony bolo ich vydanie nemožné. Autorka životopisu rekonštruuje jej idylické detstvo. Aľu vychovali kultivovaní rodičia, knihy a ich ušľachtilé záujmy. Tu sa rodila jej schopnosť zaznamenať prežité. Netušila, že pamätníčky naivnej dievčiny sa postupne zmenia na autentický dokument šialenej doby. Už prvá, februárová revolúcia v roku 1917 dotiahla na javisko bedárov, ale i fanatikov a nekompromisných bojovníkov. Boľševická revolúcia rozbúrala všetky istoty: „Pripojiť sa k boľševickému hnutiu znamená duševne sa ponížiť, zdrsnieť, stať sa primitívom po fyzickej i psychickej stránke...“
Svetlým bodom jej života sa stal nemecký zajatec Arnulf von Hoyer. Zriekol sa návratu do vlasti. Bol presvedčený, že vďaka zajatiu našiel svoje životné šťastie. Mladá rodina (vo februári 1922 Aľa porodila syna) zažila v porevolučnom Rusku neuveriteľné príkoria. Ako „nepriatelia ľudu“ boli o tri roky z vlasti vykázaní.
Ilse Stahr postupne „kreslí“ bez okrás a falšovania obraz jej rakúskeho života až po konečnú dráhu spisovateľky žijúcej v Salzburgu a po vojne vo švajčiarskom Ettenhausene. Záver jej života bol poznačený samotou, nezvládanou finančnou situáciou a zanedbaným domom. Umrela vo februári 1991 ako 93-ročná.
Biografia je sprevádzaná fotografiami a úryvkami z tvorby Rachmanovovej. Ponúka čitateľsky príťažlivé rozprávanie motivované veľkou úctou k tajomstvu Rachmanovovej. Autorka zachováva voči tomuto tajomstvu potrebnú diskrétnosť a poukazuje na najdôležitejšie: Rachmanovová vzbudzovala v ľuďoch lásku k životu a silu vyrovnať sa s ním.
