Vyhľadávanie
Margita Valehrachová
Technik v reverende. Jozef Murgaš
Bratislava, Vydavateľstvo Perfekt 2008
Ako divák rôznych televíznych vedomostných súťaží som neraz prežívala rozčarovanie až zahanbenie. Súťažiaci, ktorí excelovali v rôznych odboroch, boli úplne bezradní, keď došlo na slovenskú históriu a umenie a ich skutočných osobností. Stále platí, že vo všeobecnosti vieme biedne málo o ľuďoch, na ktorých by sme mali byť patrične hrdí. O to viac ma potešilo, keď sa mi do rúk dostala kniha o Jozefovi Murgašovi, rodákovi z Jabríkovej pri Tajove (1864 –1929), priekopníkovi v odbore bezdrôtovej telegrafie. Svetové prvenstvo v tejto oblasti si obhájil dvanástimi patentmi (dopracoval sa k nim v primitívnych podmienkach), dokonca pred súdom, kam ho dostala rivalita svetoznámeho G. Marconiho. Talentovaný Jozef Murgaš už v detstve prejavoval záujem a vlohy pre dve oblasti – maliarstvo a prírodné vedy. Pochádzal však z chudobných pomerov, a tak mohol študovať iba v katolíckom seminári, kde výlohy hradila cirkev. Maľovaniu a prírodovedeckým experimentom, najmä záhadám „neviditeľných vĺn“ sa mohol venovať iba popri svojich kňazských povinnostiach. Ako uvedomelý Slovák, ktorý svoje názory obhajoval navyše bez štipky diplomacie, mal preto v Rakúsko-Uhorsku problémy so svojimi nadriadenými. Preto ako 32-ročný dedinský kaplán sa rozhodol emigrovať do USA, kde úspešne pôsobil 33 rokov medzi krajanmi ako katolícky farár vo Wilkes-Barre v štáte Pensylvánia. Podporoval česko-slovenský národnooslobodzovací odboj. Keď roku 1920 pricestoval na návštevu do vlasti, uvažoval, či by nemohol pôsobiť na niektorej škole ako profesor elektrotechniky. Chýbal mu však predpísaný diplom a nikto nebral do úvahy jeho kvalifikáciu technického experimentátora, takže sa znechutený vrátil do USA. Tu sa naďalej venoval krajanom, ale aj svojím pokusom, krásnej záhrade a zbierkam. Kým ho náhle a nečakane nezradilo vlastné srdce. Ešte pred pohrebom sa neznámi vandali vlámali do jeho pracovne, zničili jeho prírodopisné zbierky aj technické rukopisy, dokonca aj rodinné fotografie. Či šlo o akt pomsty alebo zakrývací manéver pre vedecko-technickú špionáž, už nikto nezistí.
Mala som šťastie, autorku Margitu Valehrachovú (1909 – 1990) som poznala osobne, a tak som sa dozvedela viac priamo od nej o jej práci na životopisných črtách Slovákov, ktorí doma zapadli do zabudnutia. Žiaľ, zdalo sa, že podobný osud čaká i jej knihy. Kedysi preto, že Murgaš bol kňaz, dnes pre všeobecný nezáujem a finančné problémy pri vydávaní nekomerčných kníh. Aj preto si cením, že firma Siemens sa rozhodla prispieť „k oživovaniu slávnych postáv našich dejín, ktorých život bol spojený s vedecko-technickým pokrokom a ich práce prekročili hranice našej krajiny a znamenajú prínos pre celé ľudstvo“.
Na knižný trh sa tak dostala hodnotná kniha v pôsobivej úprave so zaujímavými fotografiami a ilustráciami, ktorú si určite so záujmom prečítajú nielen mladí, ale i skôr narodení čitatelia. Je to totiž istá splátka dlhu poznania našej histórie a jej osobností.
Elena Ťapajová
