Marenčin PT 2014

Podľa štatistík sa okolo futbalu točí 250 miliónov fanúšikov. Nečudo, že v mnohých metropolách sú vybudované futbalové štadióny ponúkajúce priaznivcom tohto športu vzrušenie z bojov na zelenej tráve. Viaceré svetové mestá sa chvália svojimi „chrámami futbalu“: Maracana v Brazílii, Wembley vo Veľkej Británii, Népstadion v Maďarsku, Lužniky v Rusku, Letná v Čechách sú miesta, kde sa fanúšikovia stávajú svedkami futbalovej prítomnosti. Aj hlavné mesto Slovenska má (malo) svoj chrám futbalu, a tým bolo Tehelné pole, ktoré prvé stránky histórie začalo písať roku 1939, keď sa na rysovacom stole Ing. arch. Kamila Grossa zrodil plán bratislavského futbalového štadióna. Úsilie mať ihrisko vyvrcholilo prvým futbalovým turnajom v septembri 1942. Nečudo, že zaujímavá história tohto loptového ošiaľu inšpirovala Juraja Šeba, aby sa pokúsil napísať čosi o minulosti i súčasnosti futbalu spájanej s počiatkami tejto hry u nás po roku 1918. Autor pre svoju publikáciu Tehelné pole (chrám futbalu) zvolil mozaikový spôsob, v ktorom do jedného celku spojil históriu, vlastné zážitky a spomienky so spomienkami a zážitkami iných. Dal slovo významným osobnostiam, ktoré nechýbali na nedeľných futbalových zápasoch na Tehelnom poli (komik Vlasta Burian, herec František Dibarbora, herečka Mária Kráľovičová a ďalší). Dokonca futbalovému nadšeniu neodolal ani básnik Ján Smrek, o ktorom sa vedelo, že futbalu neholdoval, keď napísal báseň Futbalistom: „Pozdravujem vás, šťastní ľudia. / Nemáte veľké starosti. / Kohúti každý deň vás budia / a vy už večer v náhlosti / bežíte na Tehelné pole. / Zápas je, nezáleží s kým, / vy ste však plní dobrej vôle.“ Ba ani kapelník Ferdinand Zischa si nenechal ujsť príležitosť a zložil pochod Vpred Ešká Bratislava na text Františka Trefného. Slovo dostali aj fanúšikovia, no predovšetkým futbalisti, tréneri, športoví novinári či fotoreportéri. Nechýbajú ani stručné charakteristiky medzinárodných zápasov, ktorých bolo na Tehelnom poli neúrekom. Veľmi hodnotnou časťou knihy je fotografická dokumentácia, logá klubu, karikatúry hráčov či obálky bulletinov a publikácií píšucich o futbalistoch.

Najsmutnejšou kapitolou bratislavského „chrámu futbalu“ je Epilóg, keď sa autor dozvedel o búraní Tehelného poľa. A možno aj to bol prvý či posledný impulz, prečo sa pustil do zhromažďovania spomienok a dokumentov uverejnených v tejto knihe.