Zovretá vo vlastnom mlčaní
Táňa Keleová-Vasilková: Tichá bolesť
Bratislava, Ikar 2004
Hľadať odpoveď na otázku, čím si získava autorka také množstvo čitateľov, najmä čitateliek, by bola možno zaujímavou témou pre sociológov. Pravdepodobne je to príbeh a jeho dynamickosť, možnosť sebaidentifikácie s hrdinkou, ktorá natiera chlebíky maslom, varí, perie, žehlí, bolia ju zuby, je ustatá a nielen stále usmiata. Možno preto, že vždy sa nájde niekto, kto pomôže a krízy sa skončia hepyendom. Tak je to aj v Tichej bolesti.
Nenáročná Milena si žije svoj jednoduchý šťastný život na materskej dovolenke. Napĺňa ju výchova detí, skromné zveľaďovanie bytu a vyrovnaný vzťah s manželom. Zlom nastane v okamihu, keď Michal prichádza o prácu, je celé dni doma a Milena má pocit, že prácu si hľadá málo aktívne. Nedostatok peňazí a stupňujúce sa napätie vo vzťahu rieši večerným upratovaním v zdravotnom stredisku. Tu sa stane obeťou znásilnenia.
Traumu rieši uzavretím sa do seba, nikomu nič nepovie a svoju bolesť a poníženie transformuje do nelogickej zlosti na manžela. Kríza vrcholí vyhodením manžela z bytu.
Téma Keleovej–Vasilkovej vystačila na to, aby nevrstvila na hlavnú dejovú líniu množstvo ďalších príbehov, ako to je typické pre jej predošlé romány. Ako protiklad k starostlivej rodinne založenej Milene vytvorila nádhernú, bohatú a požívačnú Patríciu. Postava Mileny je zo všetkých jej doterajších postáv najprepracovanejšia, aj ostatné postavy strácajú z prehnanej ,,rozprávkosti“ – pani Milová pomáhala mnohým, ale jej dcéra voči nej pociťuje istú zatrpknutosť; Noro sa stará o cudzie deti a na svojho syna nemá dosah; švagrinej stačí jednostranná interpretácia udalostí. Vydarené sú postavy egoistickej matky a na seba upriamenej kamarátky.
Zručne vyrozprávaný príbeh s viacerými prekvapivými zauzleniami a rozuzleniami určite naplní očakávania stálych čitateliek.