Vyhľadávanie
Košičan na dôchodku, rodák zo Stanče, Michal Repovský má za sebou bohatú literárnu činnosť (od roku 1978), takže človek by predpokladal v knihe poviedok Túžba určité spisovateľské ostrohy, schopnosť zaútočiť na čitateľa zaručene pôsobiacimi prvkami. Michal Repovský však svoju Túžbu podáva ako srdce na dlani – bez dýchacích prístrojov, návodu či pomocných slov...
Osemnásť poviedok, zoradených v knižke zdanlivo náhodne, hovorí o nesmiernej láske autora k ľuďom a o tolerancii voči všetkým ľudským slabostiam. Teda aj voči priveľa slovám, pri ktorých sa žiada vytiahnuť starú známu pravdu, že menej je niekedy viac. Postavy sú jednoduché, a predsa sa pokúšajú byť také hlboké, že ich nedokáže postihnúť ani perokresba poctivo sa usilujúceho autora. Starký Pelesta, ktorý si veľmi ľúbi vypiť, ale inak je to vraj naslovovzatý, spoľahlivý a zodpovedný majster murár, napovedá, že závislosť od alkoholu nemusí byť ľahko rozoznateľná, ale rada býva ospravedlniteľná. V poviedke Bombári nájdeme pôvab nechceného, pripomínajúci Troškove filmové komédie i náznak hrabalovčiny, v Koňoch na kopci plasticky vykreslené spomienky na detstvo. Všetko sú to témy, ktoré možno uchopiť a spracovať mnohorakým spôsobom. Pri takom širokom zábere však hrozí vážne riziko, že sa autorská originalita rozdrobí práve v mnohorakosti.
Titulná poviedka Túžba stvárňuje márnu snahu manželky otehotnieť. Nešťastná žena leží na gynekológii a so žiaľom a hnevom zazerá na ostatné pacientky, z ktorých mnohé prišli na interrupciu. V slovenskej literatúre mnohokrát pertraktovanú tému bolo možné podať inak, novátorskejšie, otvorenejšie, alebo, naopak, viac v náznakoch...
Repovského knižke poviedok nemožno uprieť istý pôvab, drobnokresbu postáv a postavičiek, zdanlivo chudobných navonok a bohatých vnútri. Škoda len, že autor nešetril slovami. A škoda, že jazyková redaktorka neopravila bohemizmy, nesprávne väzby, či nelogické spojenia. Čitateľa to zamrzí, pretože autor by si nesporne zaslúžil vycizelovanie svojho zaujímavého dielka.
