Recenzia
Antonia Bednáriková
20.07.2012

Umenie pretekať v daždi - Garth Stein

Bratislava, Tatran 2012
Preklad Mária Kočanová

Čím si podmanil amerických čitateľov román Umenie pretekať v daždi, že sa držal v rebríčku bestsellerov tri roky? Dokonca  vyšla aj upravená verzia pre mládež a čoskoro by sa mal objaviť film s  Patrickom Dempseym v  hlavnej úlohe. Príbeh je síce zaujímavý aj dojímavý, nie však nezvyčajný. Podobný nájdeme aj v knihe Kúpili sme ZOO. V oboch sa otcovia rodiny musia vyrovnať so stratou manželky s  rovnakou chorobou a  pomáhajú im pritom zvieratá. Ani pes ako rozprávač príbehu nie je novinkou. Spomeňme len Filipa z  románov Alfonza Bednára Za hrsť drobných či Bleska z dvojdielneho úspešného románu Denník zlého psa a Denník polepšeného psa od Martina Howarda (Fortuna Libri). To, čo v románe oslovuje, sú postavy, o ktorých platí – aký pán, taký pes.

Múdry a  verný kríženec labradora Enzo rozpráva na sklonku života príbeh svojho pána, automobilového pretekára Dennyho. Filozofické mudrovanie nad slovami a  postojmi svojho pána vypovedá o veľkých životných pravdách raz s humorným zveličením, raz so všetkou vážnosťou. Na jednej strane je nemý rozprávač-pozorovateľ bez možnosti zasiahnuť do sledu udalostí, na druhej strane automobilový pretekár, ktorý má všetko vo  svojich rukách. Kombináciu ich uvažovania autor využil na zobrazenie zložitosti ľudského konania a rozhodovania. Obaja hrdinovia, Enzo aj jeho pán Denny, sú dobráci od kosti a ich spoločný pekný život sa stane ešte krajším a šťastnejším, keď sa k nim nasťahuje Eve a  narodí sa Zoë. Rodinná idyla začína mať však trhliny. Enzo ako prvý vycíti, že Eve je vážne chorá. Pomôcť môže len svojou láskou a oddanosťou, nemôže svojich milovaných varovať, lebo mu chýba dar reči. Aj preto túži stať sa v budúcom živote hovoriacim človekom: ,,Na tento svet sa vrátim ako človek… Budem si potriasať ruky s inými ľuďmi, pevne chytať veci do rúk protistojným palcom A keď zbadám, že muž, žena alebo dieťa sa ocitli v ťažkostiach, podám im pomocnú ruku…“ Podľa Dennyho nevyhráva vždy ten, čo ide najrýchlejšie. Uspeje ten, kto dokáže predvídať. Zámer či nevšímavosť sa nám vrátia v  podobe úspechu alebo zlyhania, za ktoré sme zodpovední len my sami. Platí to tak pri pretekoch, ako aj v normálnom živote. A práve v živote Denny nepredvídal, že môže prísť o Eve, že jeho ústretovosť môže byť obrátená proti nemu, že ho môže zasiahnuť nevypočítateľná ľudská krutosť a bohapustá lož. V  nekonečnom a  nepochopiteľnom súdnom zápase o možnosť vychovávať vlastnú dcéru prichádza o všetko, na účte nemá ani dolár, ale nevzdáva sa, lebo ,,pretekár, ktorý jazdí s rozumom, napokon vždy vyhrá“. Príbeh s prekvapivým koncom potvrdzuje staré známe, ak si chceš kúpiť lásku, kúp si psa. Ak si chcete príjemne oddýchnuť, prečítajte si túto knihu. Vyskúšala som oboje. Je to fajn :-).