Vyhľadávanie
Renesans 2016
Daniela Bojnanská sa vo svojich predchádzajúcich
zbierkach predstavila ako zrelá a citlivá poetka,
rovnako pôsobí aj v jej najnovšej knihe básní s ná-
zvom Úžas a/symetria.
Na rozdiel od svojej doterajšej tvorby, ktorú
tvorili prevažne kratšie žánre, tentoraz prichádza
Bojnanská s básnickou poémou a predstavuje
sa ako autorka, ovládajúca nielen umenie voľ-
ného, ale i viazané-
ho verša. Jej rýmy sú
inovatívne a svieže,
miestami nahradené
asonanciou, ktorú
autorka podporu-
je spoluhláskovou
zhodou či podobne
znejúcimi výrazmi.
Už samotný názov
Úžas a/symetria
svojím grafickým
stvárnením asociuje určitú ambivalentnosť, kto-
rá je prítomná v celej publikácii. Motto v úvode,
haiku jedného z najvýznamnejších japonských
majstrov tohto žánru – Kobajašiho Issu, hovorí
o premenách sveta a stáva sa nosným motívom
zbierky.
Zobrazené základné prírodné živly, elementy
prinášajúce život aj smrť, tvoria vzájomný kon-
trast, ale zároveň sú komplementárne, koexistujú
vedľa seba ako jing a jang, spolu vytvárajú har-
móniu a rovnovážny stav. Bojnanská znázorňuje
ročné obdobia chronologicky a každé z nich pre-
pája s elementom, ktorý sa preň stáva určujúcim
(jar – voda, leto – oheň, jeseň – vietor / vzduch,
zima – zem). Začína jarou, zrodom a ožívaním
prírody, ktorá svojou krásou a rozmanitosťou oča-
rúva ľudské zmysly a básnickú skladbu uzatvára
zimou, symbolizujúcou smrť, čím zároveň upozor-
ňuje na nepretržitý kolobeh a cyklus života. Leto
je obrazom vzplanutí, jeseň je reprezentantom
staroby, slabnúcich síl a zmyslov.
Do tohto sveta zákonite patrí tiež človek so
svojimi túžbami, strachmi, vášňami a slabosťami,
ktoré ho sprevádzajú. Častým motívom sa stáva
plynutie času. Mladosť sa stráca a očakávania
neraz vyúsťujú do prázdna vo vnútri, pochybností
a bilancovania toho, čo už nestihneme: „je nepo-
koj, čo ženie z miesta / na iné miesto – dohoniť
čas / vlak, čo mal stáť, a nikdy nestál.“ Autorka
zároveň upozorňuje na premeny sveta, v ktorom
tradičné hodnoty strácajú svoj zmysel, obracajú
sa naruby v honbe za mamonou a mocou. Pravé
bohatstvo však netreba hľadať ďaleko: „v lese
na jeseň prší zlato / horizontálne, vertikálne /
gravírované jemným dlátkom.“
Autorka v značnej miere pracuje s básnickou
trópikou, využíva zvukovú stránku výrazov (ali-
terácia, paronomázia), rozvíja nevšednú obraz-
nosť a metaforiku – „je leto v rozpálenom meste
/ kde rastú asfaltové ruže / kraj cesty v drsnej
arabeske“. V básňach sa na viacerých miestach
tiež ocitajú alúzie prevažne na grécku mytológiu
(Prometeus, Herakleitos, kráľ Midas, Ikaros).
Autorka si kladie metafyzické, existenciálne
otázky a pokúša sa tak nájsť dobre ukryté ta-
jomstvo života. Avšak až s istou dávkou utrpe-
nia prichádza dozrievanie, rozširujúce obzory,
prinášajúce schopnosť vidieť až za okraj, vidieť
obraz vo svojej komplexnosti.
Daniela Bojnanská zobrazuje diverzitu života,
rozličné podoby bytia a existencie, svet, v ktorom
je rovnováhu možné dosiahnuť len v súzvuku
s prírodou a okolitým svetom: „je bytie, čo si hľadá
formu / napriek trhlinám v toku času / pulzuje
v slnku, plodoch morúš / amforách, slovách bez
balastu.“ Minimalistické, ale zato výpovedné
ilustrácie Alice Raticovej zapadajú dokonale do
konceptu tejto zbierky.
