Vyhľadávanie
Na noži
Jana Štefánia Kuzmová: V noci je každá báseň sova, Nitra, Spolok slovenských spisovateľov 2007
Autorka venuje svoju piatu zbierku básní Andrejovi Červeňákovi a všetkým snívajúcim svoj Sen. Mojím snom s veľkým S je už nikdy nemať príležitosť brúsiť ostrie v tejto rubrike. No, a ako napriek, práve táto knižka mi v tom bráni – strašný to, umenia hodný paradox... Ale poporiadku: textologicky ide o zaujímavú knihu, veď autorka sa inšpirovala dielom profesora Červeňáka Dostojevského sny, pričom intertextuálne úryvky cituje pred každou svojou básňou. Dostojevskij, Červeňák a Kuzmová, to je trojka silného kalibru, sotva sa však nájde „kanón“, ktorý ich takto potrojme vystrelí, aby skutočne zasiahol čitateľa. Je to skôr laxatívnym intelektuálstvom ucapkaná delová guľa, vyzerá dobre, ale namiesto vybuchovania sa vie iba kotúľať. Reflexívne básne sa zmietajú snami, aby to s našimi životmi vyzeralo veľmi transcendentne („Dnes mi v záhradke / vyklíčilo semienko pravedomia“), to ale všetci vieme; existenciálnym a morálnym mudráčením (napr. „Stala som sa / vzťažným slovesom, / som súvzťažná“; „Zahoď batoh / zašlých životov“), čo tiež dokáže hocikto; kresťanskými transparentmi („Už nehľadaj Boha! / Načo? / Sídli v tvojom srdci!“), ktoré dnes „visia“ všade; a celé je to vnorené do akože sugestívnej hmly sebaprojekčnej filozofie, ktorá je predsa len čímsi výnimočná: dokáže otráviť – asi najviac násilnosťou, s akou chce stoj čo stoj a dokola poukázať na koncepciu bytia, pričom tá sa dopovedala už na začiatku, vlastne pred ním (v Dostojevskom). Písačky a táračky, veru, nie je každá báseň sova, ale aj somarina.
Radoslav Matejov
