Večnosť omylov - Jana Plauchová

Artis Omnis 2013

Jana Plauchová debutovala sci-fi románom Nula kelvinov (2012), kde sa pohrala s teóriou relativity a génovým inžinierstvom. Aktuálne vychádza jej druhý román rovnakého žánru venovaný vesmírnemu výskumu. Autorka pracuje v Krajskej hvezdárni M. Hella v Žiari nad Hronom, takže keď si to spočítate, typovo vám vyjde ako človek nadšený vesmírom, očarený astronómiou a fyzikou. Priznávam, že mi je to veľmi sympatické, ale stačia tieto predpoklady na dobrý umelecký text?

Jana Plauchová je na Slovensku v žánri sci-fi osamelý kvietok. Jednak je to autorka a nie autor, čo v týchto prípadoch býva obvyklejšie, a zároveň sa sci-fi u nás veľmi nepíše! Má množstvo exaktných vedomostí, víziu a v tomto jej absolútne verím. Chýba jej však literárnosť – schopnosť dotiahnuť námetovú inšpiráciu do literárne koherentného celku. Napríklad na debute mi prekážali výkladové pasáže stvárnené často v účelne postavených, strojených dialógoch s jedinou funkciou: vysvetliť dej! Asi tušíte, že to bolo statické a premudrované. Sci-fi bez svojbytného deja stratí tempo a zmení sa na osvetovú prednášku z astronómie a príbuzných vied, kde pobehujú postavy ako neveľmi významný komparz na pretlmočenie myšlienok modernej vedy, ktoré si ale bez tohto všetkého na danej úrovni môžeme prečítať vo vedeckých časopisoch. Autor sci-fi má hrať prvé husle tak, že skĺbi nápad z neliterárneho sveta s možnosťami a pravidlami toho literárneho! Dielo Večnosť omylov ma po tejto skúsenosti nadchlo aj nenadchlo. Nadchlo ma autorkinou chuťou pokračovať v danom žánri, témou zasahujúcou kozmonautiku a oblasť dnes mimoriadne aktívnu: hľadanie a výskum exoplanét. Šikovne aplikovala kvantovú fyziku na javy spojené s fyzikou priestoru a času. Ale znovu ma nenadchla prezentácia tohto obsahu. Nebaví ma čítať 100 strán o vyšetrovaní havárie raketoplánu, ktoré vlastne nevedie nikam a dejotvorne zasiahne do toho aj tak iná sila a ovplyvnia to iné postavy. Nebaví ma čítať ďalších 100 strán príprav na experimentálny kozmický let a ďalšie desiatky strán o príprave ďalšieho letu, ktorý má sčasti vyriešiť problémy toho predchádzajúceho. Autorka má nedostatky v správnom naplnení rozsahu rozprávania, teda so sujetom. Hovorí o množstve podrobností a z hľadiska textu aj zbytočností presne ako v debute. Táto kniha má 400 strán, debut mal takmer 600, no obe mohli mať aspoň o tretinu menej, a o to viac by boli tematicky čistejšie a dynamickejšie! A aj preto, že autorka neselektuje mieru dôležitosti sujetových prvkov, sa opis ďalekej exoplanéty v knihe Večnosť omylov scvrkne na pár strán, ale v podstate na to sme najviac zvedaví... Kľúčové prvky diela prichádzajú bez gradácie akoby mimochodom a odrazu. Teším sa na tretie dielo Jany Plauchovej, ktoré nebude poznačené začiatočníctvom a dokáže, že večnosť autorských omylov je dočasná. Autorka na to má!