Vyhľadávanie
Cesta ku krutosti
Agota Kristof: Veľký zošit
Bratislava, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT 2004
Preklad Andrea Černáková
Edícia Jedným dychom Vydavateľstva PT napĺňa aj s ohľadom na náročnejších čitateľov to, čo sľubuje. Knižky, ktoré v nej vychádzajú, sa inak ako jedným dychom ani čítať nedajú, či už ide o prózy Amélie Nothombovej (V ohromení a strachu, Metafyzika trubíc) alebo knižku Agoty Kristofovej Veľký zošit. Čítanie „na jeden dych“ má vo všetkých troch prípadoch ešte ďalší spoločný znak: dlhodobosť rezonancie a opakované návraty k prečítanému, overovanie sily prvotného zážitku z textu – neskôr už „na viacero spomalených dychov“, rozkrývanie nových významov a interpretácií, ale aj objavovanie originálnych autorských stratégií ako jedného zo zdrojov sugestívnosti týchto próz.
Agota Kristofová (nar. 1935) pochádza z Maďarska, žije vo Švajčiarsku, kam emigrovala po maďarských udalostiach v päťdesiatom šiestom. Je autorkou (pokiaľ viem, u nás doteraz neznámou) divadelných hier a románovej trilógie Veľký zošit, Dôkaz a Tretie klamstvo. Vo Veľkom zošite (bol preložený do vyše tridsiatich jazykov) zobrazuje strastiplný život v okupovanej krajine, najmä v jej Veľkom Meste, odkiaľ ľudia húfne utekajú. Urobí tak aj matka dvoch synov-dvojčiat, ktorá ich zavedie k starej mame na dedinu. Uprosí neochotnú starenu, s ktorou pred rokmi prerušila akékoľvek kontakty, aby sa ujala vnukov… Chlapci sú síce na vidieku vo väčšom bezpečí, nebudú až natoľko hladovať, ale príchodom k skúpej, zlej, nevzdelanej starej mame (v dedine prezývanej Bosorka) sa pre nich rozhodne neotvára ružová perspektíva. Veľmi skoro spoznajú tienisté stránky spolužitia s drsnou starenou, ktorá si na nich vylieva aj zlosť na dcéru, a možno aj za tvrdosť a krivdy uštedrené životom. Strpčuje vnukom každú chvíľu: zoberie im posteľné oblečenie a šatstvo a núti ich žiť v špine, chlade, tvrdo pracovať niekedy takmer aj o hlade. Inteligentným chlapcom sa otvárajú oči, zvykajú si na biedu, ale neprijímajú ju pasívne: postupne si vypracujú obranné mechanizmy a k starej matke, o ktorej sa v dedine povráva, že zavraždila vlastného muža, dokážu zaujať adekvátne postoje a reagovať na jej tvrdosť, až krutosť tak, že ju na jednej strane zaskočia a dráždia, no na druhej strane v nej vyvolávajú istú dávku satisfakcie – vnuci sa podali na ňu a sú učenliví: v rafinovanosti, aj v krutosti. Spolužitie so starou mamou-Bosorkou sa stáva pre dvojčatá cestou k vlastnej krutosti, ich pôvodne jemné správanie a spôsoby myslenia a konania sa rozpúšťajú v zlobe, ktorá ich obklopuje. S nedetsky pevnou vôľou sa nielenže sami vzdelávajú, zapisujú si do Veľkého zošita svoje poznatky, myšlienky, pocity, ale v sebavýchove smerujú čoraz presvedčenejšie ku krutosti ako nevyhnutnej a jedinej možnosti obstáť.
Agota Kristofová, nevyhýbajúc sa hyperbolizácii niektorých vlastností či reakcií postáv a vzťahov medzi nimi, nezobrazuje proces výchovy ku krutosti ako čierno-biely, či schematický, kde sa zlo oddeľuje od dobra ako plevy od zrna. Chlapci sa okrem princípu krutosti riadia aj princípom nemilosrdnej spravodlivosti a neváhajú neľútostne trestať nespravodlivosť či to, čo za ňu sami pokladajú. Naučili sa, že všetko treba podriadiť vlastnému prežitiu, že city a ohľaduplnosť voči iným sa pri sebazáchovných rozhodnutiach odsúvajú nabok…
Veľký zošit patrí podľa mňa k najsilnejším výpovediam o tom, ako vojna morálne kaličí človeka, ako sa v jej hrôzach stráca zo sveta ľudskosť. Možno len dúfať, že slovenskí čitatelia budú mať čoskoro možnosť zoznámiť sa aj s ďalšími časťami úspešnej románovej trilógie v rovnako solídnom preklade, ako v tomto prípade.
Etela Farkašová
