Vyhľadávanie
Bratislava, Kalligram 2011
Každý určite uzná, že Márius Kopcsay nie je na literárnej scéne žiadnym nováčikom. Jeho literárny prototyp totálneho outsidera si zjavne získal nejedného fanúšika, čo je asi dôvod, pre ktorý sa ho autor rozhodol výrazne nemeniť ani v najnovšej knihe. Milan Rozsýpal (postupne sa mení na prášok a rozsýpa sa) je štandardne láskavý, no permanentne zlyhávajúci rodič, neschopný živiteľ rodiny, manžel nechápavej manželky a obvykle vykorisťovaný zamestnanec redakcie nepodstatného časopisu. Tento „prázdny a povrchný človek odsúdený na zánik“, žijúci v manželstve „bez sexu, nehy a peňazí, zato s neporiadkom a dlhmi“ je vo väčšej časti knihy rozprávačom príbehu, ktorý sa fiktívne prihovára svojmu jedinému „synčekovi“.
Nešlo by však o originálne „veselé príhody“, keby v nich všetko malo byť iba tradičné a štandardné: totiž prichádza milá zmena v podobe úspešného mileneckého života. Áno, dobre vidíte. Náš (anti)hrdina už nemá len nevďačnú manželku, ale (konečne) aj „nevďačné milenky Sestričku, Učiteľku, Novinárku, Spisovateľku, Študentku“ a iné „remeselníčky“. Minimálne toto je dôvod, vďaka ktorému sa možno na čítanie tešiť. Dôvodov sa nájde samozrejme viacero, mám však na mysli Kopcsayov úžasný zmysel pre ironické odľahčenie amorálneho prehrešku. Svedčí o tom úvodný opis „Oteckovej“ prvej nevery s pani Janou, ktorú pravdepodobne a na krátky čas miluje: „Bolo to rýchle a samozrejmé ako kupovanie lístka na vlak, akurát že oveľa zaujímavejšie.“ K mileneckým aférkam, do ktorých sa hrdina komicky zamotáva, sa navyše pripája alkohol ako večný (ne)riešiteľ problémov. Autor sleduje stále rovnaký cieľ: hyperbolicky, a tým aj satiricky poukázať na reálneho jednotlivca, permanentne nestačiaceho držať krok s prirýchlo sa vyvíjajúcou érou… Prostredníctvom neodmysliteľnej skepsy, sarkazmu a irónie trefne pomenúva príliš známe skutočnosti dnešného tragikomického života.
Márius Kopcsay, autor s typicky mužským rukopisom, ponúka v novej knihe viac ako intelektuálny humor. Dominancia nepopierateľného ostrovtipu a tematickej aktuálnosti je narúšaná azda len zbytočným a rušivým experimentovaním v druhej časti knihy. A ak ešte prehliadnem nevkusné ilustrácie (Ľudmila Holíková), môžem skonštatovať, že ma kniha vskutku pobavila, a tým naplnila očakávania minimálne jedného fanúšika kopcsayovského humoru.
