Vyhľadávanie
Ukážka intelektuálnej kultúry
Štefan Breier – Ivan Hulín
Volania do prázdna
Bratislava, ProLitera 2010
Podľa nemeckého spisovateľa a estetika Jeana Paula je každá kniha obšírny list priateľovi, Martin Heidegger v tomto duchu označil knihu za rozhovor s priateľmi. Ďalej by sme mohli túto myšlienku aplikovať aj ako výzvu na dialóg. Kniha renomovaného profesora patofyziológie Ivana Hulína a profesora logiky Štefana Breiera je dialogická, vznikla ako rozhovor vo forme listov. Z obsahového hľadiska ju možno nazvať aj ,,filozofovaním v akcii". Filozofujúce ,,volania" našich mysliteľov sa koncentrujú na centrálne problémy ľudského údelu dramaticky sa zauzľujúceho v časoch veľkej transformácie, ktorej dôsledky už všetci pociťujeme takpovediac na ,,vlastnej koži". Obidvaja intelektuáli hľadajú jasné odpovede na otázky nášho bytia v čase existenciálne konkretizovaného vo vlastnej životnej skúsenosti a právom sa obzerajú za seba – na ,,prežité". Skúmajú horizonty možného, a to na úrovni osobného i spoločenského vývinu. Ich ,,filozofovanie" vychádza z bytostnej autentickej skúsenosti ,,prežitého", prekračuje štýl akademického myslenia za katedrou, ktoré dnes prežíva zjavnú krízu. Profesor Hulín, ktorý tu vystupuje ako iniciátor stavania otázok, hovorí o ,,vekovitosti“ obidvoch partnerov dialógu. To mi pripomína postulát niekdajšieho švédskeho generálneho tajomníka OSN Daga Hammarksjölda o jedinej povinnosti ,,starých mužov" hovoriť za každú cenu iba pravdu.
Takto sú aj naši ,,volajúci do prázdna“ oveľa viac než filozofi za katedrou, pretože hľadajú bytostné miery skutočnosti a jej pravdy, ale pritom netvrdia, že sú jej jediní nositelia – vlastníci. Sú skôr ,,hľadači svetla“ z Platónovej jaskyne, prekonávači rastúcich tieňov ,,neprehľadnosti“ (Jürgen Habermas). Ich filozofické rácio sa nevyhýba ničomu, ani otázke existencie Boha, ani paradoxom ,,informačných" povodní či limitov vedy, ktorá má nemalý podiel na prehlbujúcej sa kríze súčasného sveta. Pritom má byť jedinou nádejou na jej prekonanie. Ich epištolárne dialógy bez rozpakov môžeme vítať ako ukážky našej intelektuálnej kultúry, ktorá prekonáva slabosti ľudskej vôle konzekventne domýšľať kontingentnosť ľudského myslenia a konania – letargie dneška. Ich intelekt sa primárne orientuje na existenciálne – životné otázky a problémy človeka a našej spoločnosti opierajúc sa o myslenie – klasické i súčasné – iných, pričom nestrácajú vlastné pozície. Ich cieľom je myšlienková komunikácia – výmena vzájomne sa oplodňujúceho poznania – nie účelová, ale medziľudská, intersubjektívna, spoluosvetľujúca ľudskú skúsenosť hic et nunc, ktorú človek reflektuje v štádiu zrelosti, keď sa obzerá za seba na cestu, ktorou prešiel sám a sčasti aj so svojím druhom – súčasníkom. Pre ich myšlienkové výkony však nejestvuje nijaký algoritmus, vyplývajú z premís prežitého a premysleného – reflektovaného bytia. Keďže všetky intencionálne fenomény majú normatívnu štruktúru, v štruktúre ľudského duchovného života sú to neredukovateľné hodnoty. Takto dávajú hodnotu celej knihe. Sú to presvedčenia, tvrdenia, názory (nazerania), ktoré nás strhávajú, aby sme takisto prekonali stagnáciu vôle (akrasiu), takú typickú pre naše časy. Preto je kniha Volania do prázdna mimoriadne inšpiratívna a aktuálna.
Kniha nám ponúka výsledky dialógu medzi dvoma intelektuálmi – seniormi, ktorí sa sami deklarujú ako ,,vekovití“, čo môže znamenať, že sú v rokoch, ale aj to, že nesú v sebe myslenie vekov, ktoré vstupuje do ich reči, opierajú sa oň na výpravách do budúcna. Volania do prázdna nemusia pritom apriori znamenať iba spochybňovanie odozvy, môžu ju aj mobilizovať v zmysle slov francúzskeho moralistu Josepha Jouberta: ,,Každý plameň potrebuje okolo seba prázdny priestor, ak má svietiť. Bez priestoru nijaké svetlo.“ Eschatologický podtón inak veľmi triezveho diskurzu Š. Breiera a I. Hulína mobilizuje aj myslenie čitateľov. Ich kniha, ktorej pomáhal na svet aj autor doslovu, lekár, umelecký fotograf a spisovateľ Pavol Breier, brat jedného z autorov, potvrdzuje, že izolovaný ľudský duch, ktorý stavia iba na sebe, sa ďaleko nedostane. Takto pomáha zachytiť historickú éterickosť myšlienok tejto knihy aj grafika českého výtvarníka Oldřicha Kulhánka, ktorá znásobuje jej príťažlivosť.
Vincent Šabík
