Vyhľadávanie
Knižné vydavateľstvo detskej literatúry BUVIK potešilo v roku 2018 všetkých milovníkov rozprávok Hansa Christiana Andersena. Do kníhkupectiev „doplávala“ Malá morská víla v preklade Milana Žitného. Čím je toto vydanie špecifické a prečo by nemalo chýbať v knižnici správneho knihomoľa?
Kniha zaujme už na prvý pohľad svojou grafickou úpravou, na ktorej vidíme vílu sediacu na veľkej rybe. Pohľad natočený do strany v nás evokuje pocit krehkosti a snívania. Ilustrácie Maje Dusíkovej podporujú tragický, no zároveň dojemný príbeh o morskej víle, ktorá sa kvôli láske vzdala podmorského a neskôr aj vlastného života. Je dôležité podotknúť, že ilustrátorka Maja Dusíková má k Malej morskej víle mimoriadne vrúcny vzťah, ako o tom nasvedčuje jej profil uverejnený na konci knihy: ,,Malá morská víla je jej najmilšou rozprávkou.“ Pre maliarku a ilustrátorku kníh, žijúcu vo Florencii, je príznačná farebnosť a spojenie reálneho príbehu s nežnosťou. Vďaka tejto kombinácii, v ktorej nielen cítiť, ale aj vidieť Dusíkovej zmysel pre rozprávkovosť, sa čitateľovi odomyká komnata do sveta dospievajúcej a zamilovanej malej morskej víly. Ilustrácie dopĺňajú príbeh, stávajú sa jeho organickou a neoddeliteľnou súčasťou a zároveň nechávajú dostatočný priestor aj vlastnej interpretácii. Výsledný dojem je preto mimoriadne estetický. Niet sa čo čudovať, Dusíková už v minulosti potvrdila, že je talentovanou ilustrátorkou, keď získala v roku 2002 Cenu Ľudovíta Fullu a v roku 2004 ocenenie Premio Internacionale Beato Angelico (umelecký prínos v grafike a ilustrácii v Taliansku).
Preklad Milana Žitného podporuje detskú predstavivosť a vyzdvihuje rozprávkovú krehkosť autora Hansa Christiana Andersena. Vďaka vetám nasýtených bohatou predstavivosťou dokáže čitateľa preniesť do fascinujúceho podmorského sveta: „Najmladšia morská princezná mala uprostred hriadky sochu mladého princa, vytesanú z bieleho mramoru. Na dno mora sa dostala zo stroskotanej lode. Princezná okolo sochy zasadila ohnivočervené ruže, čo žiaria ako slnko, a smutnú vŕbu. Tá sa jej krásne rozrástla a ponad sochu spúšťala svoje smutné konáre“ (s. 8). Prekladu nie je čo vytknúť, až na jednu drobnú chybu: „Princezné sa rady prechádzali v parku.“ (s. 8). Princezné sa nemohli prechádzať, keďže namiesto nôh mali rybie chvosty. Domnievam sa, že táto chybička vznikla z nepozornosti.
Príbeh o Malej morskej víle, ktorý napísal Andersen v roku 1837, dokáže stále chytiť za srdce. Hoci má rozprávka tragický koniec (morská víla sa nedočká opätovanej lásky a zmení sa na morskú penu), pripomína nám, aby sme odvážne kráčali za svojimi snami a urobili pre ich naplnenie možné, aj nemožné. Bez ohľadu na cenu, ktorú je nutné podstúpiť. Ktovie, koľko zlomených sŕdc sa od Andersenovho vydania skrýva v morských penách.
