Recenzia
Veronika Jánošiková
16.12.2016

Vtáčkar

V roku 2005 sa Američanovi Mattovi Mosleymu podarilo v Amazonskom
pralese náhodne natočiť motýľa morpho purpureus, ktorý údajne vyhynul
pred vyše dvesto rokmi. Následne bol Mosley zavraždený domorodcami. Vide-
ozáznam a denník, ktorý sa po rokoch objavuje, vzbudil obrovskú senzáciu.
  S dobrodružným románom Vtáčkar z Vydavateľstva Tatran sa debutant
Marek Boško odvážil vybrať do vskutku vzdialenej krajiny. Amazonský prales
je veľkou záhadou, niektoré jeho tajomstvá ešte stále neboli vyriešené.
  Žánrovo ľahko identifikovateľný Vtáčkar ponúka presne to, čo od dobro-
družného románu na štýl edície Stopy možno očakávať. Charakterovo ty-
pické postavy, akčný a rýchly dej, nečakaná zápletka a ešte prekvapivejšie
rozuzlenie. Množstvo postáv, ktorých príbehy nám autor predstavuje na
začiatku v samostatných kapitolách, sa sprvu javia ako vzájomne nesúvi-
siace. Spoločné majú napokon len jediné. Túžbu vypraviť sa do amazonskej
džungle, kam sa odváži len málokto, aby našli Stratené mesto, ktoré má
pre každého z protagonistov priniesť iný zisk. Vedúci výpravy, zámožný
Carlos Vargas, tak na ňu zláka sympatickú odborníčku na motýle Líviu
Sanchezovú. Jej úlohou je nájsť oblasť, kde by mohli hľadať. Simon Rimmel,
francúzsky profesor lingvistiky, dlhé roky neúspešne pátra po mýtickom
meste. Výprave pomáha svojimi jazykovými znalosťami. A napokon trochu
záhadný IT expert Randy Ribbs, ktorý sa ukáže ako kľúčová osoba. Tím
uzatvárajú najatí ochrancovia tvoriaci v knihe akúsi odľahčujúcu rovinu
Ich vzájomné podpichovanie a žargón, do ktorého sa čitateľ rýchlo dosta
ne, udržuje príbeh v tak trochu komickom podtóne, napriek neustálemu
smrteľnému nebezpečenstvu. Tomu pomáhajú aj Boškove časté úsmevné
metafory a prirovnania.
  Stratené mesto má byť údajne aj Vargasovým cieľom, no výprava veľm
rýchlo zistí, že niečo nie je v poriadku. Okrem samotných exotických nástrah
a rozhnevaných domorodcov Yaripkuriov je im v pätách taktiež takzvaný
Vtáčkar. Ramon Torres je nebezpečný kriminálnik. Prezývku Vtáčkar
dostal podľa pavúka, ktorého uhryznutie je smrteľné. Utiekol z väznice
len krátko pred prepustením, aby mohol so svojimi kumpánmi Vargasove
posádke sekundovať.
  Prirovnania a rozmanité poznatky, ktoré sú pri tomto type knihy nevyhnutné
nechýbajú ani Vtáčkarovi. Práve naopak. Priam obdivuhodné znalosti o prírode
zvieratách, histórii či geografii vzájomne spolupracujú, vďaka čomu sa môže
každý krok a rozuzlenie oprieť o pevnú pôdu vedomostí niektorého z členov
výpravy. Až na pár frazeologizmov a prirovnaní príznačných pre Európu v texte
takmer vôbec nebadať, že Amazonský prales nie je autorovým domovom. Na
prvý pohľad zbytočné podrobnosti a momenty, ktoré Boško využíva, sa, ako
to už pri správnej dobrodružno-kriminálnej tematike býva, stanú kľúčovými
Vďaka tomu nesie príbeh náboj prekvapenia, ten udržiava čitateľa po celý čas
v strehu. Autor tak svojou odvážnou prvotinou dokázal uchopiť a napísať celistvý
a plnohodnotný akčný román so všetkým, čo k nemu patrí.