Vyhľadávanie
Nášľapné míny v životných míľnikoch
Ján Cíger: Výbuch
Žilina, Knižné centrum 2006
Situácia pred pohromou, aj strastiplné okamihy po nej. Výbuch ako obrazný míľnik ľudského života je témou krátkych, briskných poviedok debutujúceho autora Jána Cígera. Autor v nich, s realistickou precíznosťou, zachytáva našu každodennosť. Protagonisti Cígerových próz sa nachádzajú v hraničných situáciách. Sú to často spoločenskí vydedenci, po tragickom životnom zvrate, zotrvávajúci v bezmocnej pozícii mŕtveho chrobáka. A takisto aj bežní ľudia v krízovom období svojho života, zrazu konfrontovaní s jeho neobyčajnosťou, nič netušiaci smrteľníci pred dramatickým zlomom. Osudy týchto ľudí, ktoré sa v dôsledku dynamického procesu sociálnoekonomických premien vyvíjajú neželaným smerom, odzrkadľujú hodnotové aspekty spoločenskej reality.
V centre Cígerovej pozornosti stoja napríklad osoby na periférii spoločnosti, bezdomovci a notorickí alkoholici, konkrétne v poviedkach Ajhľa človek, Rudo. Autor sa ich pokúša, z pohľadu majoritnej spoločnosti, dokumentárne citlivým zvýrazňovaním ich denného programu a zľahka komickým prienikom do ich životnej tragiky, poľudštiť. Stratégiou zbavenou sociálnokritických ostňov sa autor snaží dospieť až k pochopeniu ich bezvýchodiskovej situácie.
Kým stav protagonistov z vyššie uvedených poviedok bol trvalý a ich osud nezvratný, nasledujúca poviedka Zelené Vianoce zachytáva len dočasné vydelenie z „normálnej“ spoločnosti z dôvodu plnenia si brannej povinnosti. Ide o nostalgický návrat autora do čias existencie vojenskej prezenčnej služby v bývalom Československu, trpkú a zároveň hrejivú spomienku na dlhé chvíle príkoria aj okamihy solidarity. Poviedka Muž z kríža spracováva posledné dni v minulosti trestaného, krčmového povaľača vidieckeho typu. Jeho ranné nedeľné vytriezvenie sprevádza komunikácia s Ježišom, zaveseným na stene izby: počas nej si bolestne uvedomuje nedávnu vraždu spáchanú v opilosti.
Trudomyseľné námety strieda humoristické uvoľnenie v poviedke Recepcia. Autor tu využíva situačnú komiku, hyperbolizáciu a karikatúru osobnosti. Jej protagonistom je dedinský elektrikár Ondrej Babka, ktorého šéf vyšle namiesto seba na recepciu do bratislavského hotela Savoy. Manželka mu v outlete kúpi na túto príležitosť červené sako, žltú košeľu a čierne nohavice. Cestou vlakom, potužený pivom a borovičkami, neskôr bezradný pri prvej jazde električkou a stratený v hoteli medzi švédskymi stolmi a inteligenciou, prechádza Ondrej striedavo peklom a očistcom a zažíva množstvo úsmevných aj nešťastných dobrodružstiev. Inou katarziou prechádza drsný vyhadzovač z nemenovanej diskotéky a hrdina poviedky Ľuba. Po rokoch strávených v Prahe sa vracia do rodnej obce a pri koláčoch obľúbenej tety naraz mäkne a odkrýva desivé tajomstvo svojej minulosti, takmer ako z pilcherovského sentimentálneho príbehu, ale bez šťastnej pointy.
Poviedka Tabakoví bojovníci rozpráva v podstate banálny príbeh rodičov, oboch v druhom manželstve, ktorí riešia fajčenie vlastných aj osvojených detí. V tomto prípade námet sľuboval rozhodne viac. Podobne ako v poviedkach/v trojpoviedke: Výbuch – obeť, Výbuch – hrdina, Výbuch – korupcia – autor sa v nich postmoderným spôsobom pokúša zložiť mozaiku tej istej udalosti a sledovať jej dopad na rôzne osoby. Prerozprávať príbehy cez krátky okamih si žiada excelentnejšieho rozprávača. Avšak aj v tomto kontexte pôsobí poviedka Nasrdená nedeľa ako začiatočnícky pokus. Krátky časový úsek autor kvetnatými prívlastkami len rozťahuje do šírky a výsledkom je namiesto mnohoznačnosti a hĺbky výpovede jej vágna plytčina.
Debutujúci autori typu Jána Cígera, ostatne, ako aj iní autori zrelého veku, majú len dve možnosti: buď sa ich začiatok stane výbuchom a spojí sa rovno so zenitom, alebo skončia v sivej stodole kníh. V Cígerovej knihe niekedy vlhne, inokedy nádejne prská pušný prach.
Jaroslav Vlnka
