Vyhľadávanie
KK Bagala 2016
Na prebale knihyVýchod z raja číta-
me smelé pozvanie:„Vstúpte.“ Vstupuje
sa tam, kde je východ… ako, prosím?
Skôr než sa však naozaj niečomu začu-
dujeme, všimnime siokrem spomenutého
pozvania aj meno autora. Agda Bavi Pain.
Tým sa veľa vysvetľuje.
Tretia prozaická kniha tohto spisovateľa totiž
v mnohom čerpá z dedičstva textov, ktoré jej
predchádzali. Čitateľ, ktorý sa s Painovou tvor-
bou nestretáva po prvýkrát, je už zvyknutý na
jeho špecifi ckú prácu so slovami aj spracúva-
né témy či prostredia. Niečo tu však tentokrát
predsa len nesedí.
Prílišný pesimizmus, ktorým sú niektoré po-
viedky zaťažené („Dobre už len bolo“, s. 29; „Ďalší
depresívny pondelok, prosí m pekne. No dokedy to
takto pôjde a kam?“, s. 18), ústi až do nefunkčného
generalizovania („Svine jeden nemóresné totí ved-
ci, baszom im hrob, šecko si závidia“, s. 16) alebo
rezignovanej kritiky zobrazovaného. Pain konštru-
uje svet, v ktorom muž závidí žene, že môže predať
svoje telo a vyriešiť tým svoju fi nančnú situáciu.
Svet, kde vládne neohrozený jedinec, pod ktorého
„purpurovým plášťom s hermelínovým lemovaním
čaká na svoju príležitosť sivý oblek, krvavočervená
kravata, kosák úsmevu na obe strany“ (s. 40). Nie
je v tom však irónia? Nie sú všetky zdanlivé para-
lely s reálnym svetom len dobre nafi ngovanými
značkami, ktoré nás majú zviesť z cesty a nie je
rezignácia v konaní postáv dobre motivovaná?
Autor Východu z raja nás učí umeniu spo-
chybňovania. Ak nám prostredie jeho textov
dôverne pripomína druhé najväčšie mesto Slo-
venska, rád oznámi, že sa nám to zrejme iba zdá
a nikde v knihe to nemá potvrdené (hoci, nie je
to až tak celkom pravda, výnimkou je poviedka
Trikrát a zlosť: „Dnešný deň sa do čiernej knihy
autonehôd na Slovensku zapíše zrejme veľkými
písmenami, obyvatelia Košíc sú v šoku“, s. 87).
Postavy akoby sa na prvý pohľad vzdali okoli-
tému svetu, no, našťastie, Painove texty majú
viacero rovín, ktorými sa môžeme spolu s jeho
postavami potulovať, a tak pod nánosmi slovných
hračiek, trochu burgessovskými opismi násilia
(Ampír) či explicitnými opismi sexu (Konštelácia)
objavíme aj niečo viac. Jednoduché pravdy, ktoré
uprostred textu zažiaria ako diamant, a vďaka
nim sa dozvieme, že keď „žitie je kruté“ (s. 63),
treba „pohoršovať noc“ (s. 73). A práve v tom je
presvedčivosť Painovho textu – v autentickosti,
ktorú v sebe jeho poviedky prirodzene nesú, ale
len ak ju nezakryje nepotrebnou okázalosťou či
nezvládnutým nihilizmom. Tým sa totiž druhý
plán poviedok či motivácia ich postáv nielen na-
dobro stráca, ale dokonca tu ide o vážny prípad
snahy viesť čitateľa za ruku, poukazovať, dovy-
svetľovať a čo najviac upútať. Postavy Východu
z raja akoby na čitateľa mávali, aby si všimol ich
nešťastie. Zdravá konštruktívna kritika spoloč-
nosti alebo len bytia ako takého sa v slovenskej
literatúre nevyskytuje až tak často, ako by sme
zniesli a potrebovali, a preto Painove texty ašpi-
rujú na to, že nás trochu preberú a nastavia nám
zrkadlo. No nedarí sa im to (hoci treba uznať, že
s motívom zrkadla a odrazov či zdvojenia autor
v textoch pracuje bravúrne).
Postupným ponáraním sa do poviedok Východu
z raja navyše zistíme, že aj slovné hračky sú tu
poväčšine prvoplánové („Štefan Hovorca je zá-
stupcom tupca“, s. 28; „Na farbe nakoniec nikdy
nebude záležať, ako sa kto vyfarbí“, s. 69), čo je
škoda vzhľadom na to, že Pain ich dokáže vytvoriť
aj excelentne („ty sa robote nemusíš ani vyhýbať.
Sama ti ide pekne od ruky“, s. 33; „Odkedy si siahne
na život, bude ho mať vo vlastných rukách“, s. 53).
Príkladmi vybrúseného, čistého textu sú po-
viedky Rajská záhrada a Papieriky prosím, ktoré
patria medzi najkratšie v zbierke, ale možno práve
preto obsahujú precízne vypointovanie situácie
(v prvom prípade ide o stretnutie s dievčaťom,
v druhom o tematizovanie písania) a nenachá-
dzajú sa v nich žiadne nadbytočné ornamenty
v podobe silených hier so slovami. V poviedke
Rajská záhrada vynikajú aj dialógy s replikou,
opakujúcou sa v rôznych modálnych rovinách:
„‚Zarazili by ti vychádzky?‘ Žena sa narovná.
Pobozká muža na líce, usmeje sa. Odchádza bez
obzretia. ‚Zarazili by mi vychádzky‘“ (s. 49). Nad
ostatné texty vystupujú tiež úvodná (Partizán-
ka) a záverečná (Posledná) poviedka, rámcujú-
ce knihu svojou vojnovou tematikou, ktorá sa
v Poslednej pretavuje až do momentov pokojných
archetypálnych scén ozvláštnených rozprávko-
vou alúziou na Mechúrika Koščúrika. Výborná
subverzia rozprávky o cisárových nových šatách
je zase v závere poviedky Korunovácia pokazená
dopovedaním jej pointy: „Cisár nie je nahý. A aký
je to kokot“ (s. 45). Menej je niekedy viac.
Obálka knihy je ilustrovaná dielom Roberta
Bielika Tiger nad Bratislavou. Táto ilustrácia
v mnohom predznamenáva texty, ktoré Východ
z raja obsahuje. Veľkostne nadmerná postava
tigra sa na nej týči ponad miniatúrne vyobraze-
né mesto. Opozícia veľkosti a malosti je nepo-
pierateľná, demonštrácia sily tigra maximálna.
Zdanlivo. Tiger sa v skutočnosti pozerá smutným
pohľadom. Niekedy sila nestačí. Ani na to, aby
vznikol dobrý text. Niekedy ju treba na správnych
miestach skrotiť. Rovnomerne sa tým rozloží jej
pôsobenie a nebude potrebné tak naliehavo hľa-
dať východ.
