Vyhľadávanie
Slovenský spisovateľ 2014
„Píše síce o svojich zážitkoch a pocitoch, no dominantou knihy je Yukon. A ešte neokázalá pokora voči prírode.“
„Máš čo čítať? Nemám. Do kelu! Na knihu som pri balení zabudol. Mick bez mihnutia oka roztrhol svoju knihu a začiatok mi podal: Už máš.“ Ak na vás týchto šesť viet pôsobí ako barbarstvo, kompletný počet viet knihy vás veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Tatranec Martin N. Šóš, vyštudovaný informatik a fyzioterapeut, ktorý žil trinásť rokov striedavo v Kanade a na Slovensku, presviedča nekomplikovaným, no hutným a vtipným rozprávaním, že tých šesť viet vyjadruje v skutočnosti vysokú úroveň kultúrnosti. Ba možno jej najvyšší stupeň, teda kultúrnosť (aj) sociálnu. Fenomén, ktorý možno vo „vyspelých“ spoločnostiach zažiť už len veľmi zriedka. Autor ho našiel v horách Yukonu. A to aj napriek tomu, že hoci hľadal indiánsku „múdrosť, zručnosť a veľkú dušu tvarovanú stáročiami života spätého s prírodou“, medzi Indiánmi objavil iba „smutné trosky ich kultúry a torzo prírodného štýlu života“. Začal teda hľadať u yukonských „bušmanov“, ktorí žijú v dôvernom vzťahu s prírodou. A našiel. Okrem iných aj u Stana, polovičného potomka Odžibwejov, pôvodných obyvateľov Kanady, ktorý okrem iných mimoriadností po ulovení a vypitvaní ryby vhodil jej zvyšky nazad do vody so zvolaním megvé!, čo v jazyku jeho kmeňa znamená ďakujem. V jazyku, a najmä očiach Martina N. Šóša, sa stal Kapitánom a čitateľ ho v istých chvíľach môže pokladať za hlavnú postavu zápiskov. Ak nerátame autora-rozprávača. On sám sa však do takej polohy nepasuje. Píše síce o svojich zážitkoch a pocitoch, no dominantou knihy je Yukon. A ešte neokázalá pokora voči prírode. Ba viac – nepretržité hlbšie a hlbšie spokornievanie voči nej i ľuďom, ktorí sa nad ňu nepokúšajú vyvyšovať. Šóšova schopnosť priznať si svoju nepatrnosť, ale aj vtipne, farbisto, pravdivo a s krásne vecnou poetickosťou načrtávať obrazy miest i udalostí bez potreby prikrášľovať seba samého – sú hodné informatika. To v súčasnosti dosť často znamená nielen exaktne vzdelaného, ale najmä širokospektrálne kultúrne podkutého človeka. Kniha o živote chlapov v tej časti Kanady, kde je človek v každom okamihu nútený uvedomovať si, že korunou tvorstva nie je on, pritom nie je iba o mužoch a pre nich. Môže veľa povedať aj ženám. Aby sa dozvedeli nielen čo to o chlapskej (a večne chlapčenskej chlapskej) duši, ale napríklad aj to, že wrangler, outfit či outfitter sú pojmy označujúce aj čosi viac ako len módne pomenovanie toho, čo súvisí s oblečením a s obyčajným slovenským – vzhľadom. A keď si človek (Yu)konský zápisník prečíta, možno v ňom zostane aj to, čo sa v jednej chvíli mihlo v autorovej mysli: „Kým zostane živé to, čo videli moje oči, budem živý aj ja.“
