Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
„Je to miešaný drink z toho, čo som sama zažila, aj z osudov ľudí okolo mňa. Pohár som doplnila veľkými kúskami farebnej fantázie. Koktail sa pije so slamkou, v pohode. Každá kvapka by mala byť ako riadok v knihe – prekvapením.“ Takto charakterizuje svoj knižný debut Zametanie vody ekonómka Ivana Lacková.
Treba podotknúť, že ide o prekvapenie milé a drink je osviežujúci. A to aj napriek tomu, že nejde vonkoncom o novú tému: rozvod, žena, ktorá zostáva sama s dvomi deťmi a musí sa vyrovnať nielen s osamelosťou a hľadaním nového partnera, ale aj s nečakanou zákernou chorobou staršej dcéry Leny.
Lacková totiž vyzbrojila svoju protagonistku, ktorá je zároveň rozprávačkou príbehu, patričnou dávkou humoru a sebairónie. Navyše si váži slovo a vie ho správne použiť. Teda žiadna rozvláčnosť, sebaľútosť v opisoch duševných stavov hrdinky a podobné neduhy, také časté v súčasnej ženskej prozaickej tvorbe. Naopak, aj o neľahkých veciach hovorí s nadhľadom a vtipom. Napríklad do deja nás uvádza slovami: „Chlap v talári mi neosobným hlasom oznámil, že môj život typu reklamy na margarín, ktorý si na chleba natiera vysmiata rodinka, sa skončil. Natieram si ho sama, kým deti spia, aby ma pri tom nevideli revať. Starnem a som frustrovaná z toho, že som ostala sama...“
O osamelosti však nemôže byť ani reči. Má okolo seba okruh priateliek i priateľov. Možno medzi nich počítať aj jej exmanžela, dlhoročného kamaráta–sukničkára Freda, či pozoruhodnú postavu – kamenára a keramikára Gustáva. Nového partnera si však hľadá prostredníctvom internetu a sonduje i medzi známymi. Nakoniec sa síce presvedčí, že platí stará múdrosť o tom, ako človek málokedy vidí a cení si to, čo má priamo pod nosom, ale medzitým ju osud zopárkrát poriadne „prefacká“. Potom pochopí, že vonkoncom nejde o frázu, keď sa hovorí o tom, ako sa musíme naučiť tešiť z detí, priateľov, tisíc maličkostí a života vôbec, kým je nám dopriate žiť. Starosti sú ako voda, ťažko sa zametajú, ale neslobodno sa vzdať. Ivana Lacková o tomto poznaní nementoruje, ale hovorí prostredníctvom situácií, spomienok, dialógov, v krátkych kapitolách kultivovaným štýlom, sviežo a vtipne. Nuž a to je nezanedbateľné plus knihy, ktorá poteší, predovšetkým čitateľky, nielen v čase letných dovoleniek.
