Vyhľadávanie
Keď sa nám dostane do rúk kniha, ktorú napísal Angličan s francúzskym menom a rodinnými koreňmi, mimovoľne očakávame, že jej obsah presiahne hranice britského kráľovstva a britskej zdržanlivosti. Louis de Bernières vo svojom románe Jeseň leteckého esa toto očakávanie naplnil vrchovato. Jeho príbeh ide dokonca aj za hranice Európy a vydáva sa do celého sveta. Aby ten priestor zaplnil životom, potrebuje aj širší časový horizont a dosť postáv s rôznymi povahami a osudmi. Potvrdzujú nám to hneď prvé stránky knihy, v ktorých sú uvedené početné mená troch generácií príslušníkov dvoch rodín a ich partnerov.
Román sa začína na konci druhej svetovej vojny a duševné rozpoloženie Daniela Pitta, hlavnej postavy románu, nám naznačí, v akom duchu sa bude odvíjať nasledujúce rozprávanie. Svet bol v troskách, predchádzajúce roky boli pre ľudstvo symbolom hrôzy a utrpenia, bývalý pilot, lietajúci v noci, to však vnímal zo svojho hľadiska: „Vojna sa skončila a do istej miery bola rovnako vzrušujúca ako tá predošlá, len oveľa čudnejšia. Prebiehala za mesačného svitu.“ Berie život ako dobrodružstvo, prináša bolesť i radosť, treba len mať silu vydržať utrpenie a veriť v lepšie časy. Nemá to jednoduché, bojoval v prvej i druhej vojne, jeho milovaná dcéra zahynula, syn ho nenávidí, zmanipulovaný bigotnou manželkou, ktorá sa odmieta rozviesť, hoci spolu nežijú. Má ešte ďalšie dve deti, ale pri tých vystupuje len ako strýko, lebo ich matka, jeho bisexuálna milenka Christabel Mc Cosh, žije so ženskou partnerkou Gaskell. De Bernières nie je prudérny autor a túto neobvyklú ménage à trois predstavuje ako normálny vzťah, v ktorom sú všetci spokojní. V tomto duchu zaradí do knihy aj kapitolku s hravou erotickou scénu medzi kňazom Fairheadom a jeho manželkou Sophie.
Daniel má po päťdesiatke, na srdci až priveľa jaziev a treba sa rozhodnúť, čo ďalej. Vždy bol zvedavý a činorodý, preto sa rozhodne odísť do Ameriky a prejsť ju z New Yorku až do Vancouveru. Ešte predtým chce odniesť kosti svojho nešťastného brata, ktorý sa upil na smrť, do Pešávaru, kde chcel byť pochovaný. Daniel má rád lietadlá a motorky, často o nich hovorí, a cesta do rozdelenej Indie je zase príležitosť, aby niečo povedal o tamojších pomeroch a britskom kolonializme. Pešavár sa ocitol v moslimskom Pakistane a miestny stolár mu odmietne zhotoviť kresťanský kríž, preto sa ho podujme vyrobiť sám. Pre jeho miestneho hostiteľa je to čudná scéna: prvý raz vidí bieleho muža pracovať vlastnými rukami.
Po návrate sa už chystá na cestu do Ameriky, kam s ním cestuje aj Ufúľanec Wragge. Je to ďalší vojnový vyslúžilec, ktorý sa uchytil ako robotník v dome, kde bývala Christabel s Gakell. Už ho nebavilo starať sa o veľkého leva, ktorého si ženy voľakedy obstarali ako malého Murka, preto sa Danielovi ponúkne ako spoločník. Je zručný a má rád staré motorky ako Daniel.
Ani v Kanade Daniel nezaprie svoju povahu a priateľovi Fairheadovi napíše, že bývajú na ulici, kde je napríklad piváreň aj pohrebná sieň, „takže, ako vraví Wragge, človek sa môže bez starostí upiť na smrť“. Všetko sa potom uzavrie v Anglicku.
Román Jeseň leteckého esa pokrýva časový úsek od konca druhej svetovej vojny do druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia. Dejová línia sleduje život a cesty Daniela, no autor nezabúda ani na osudy jeho ženy, detí, mileniek a priateľov. Je to záverečná časť príbehu rodín Pittovcov a McCoshovcov, ktoré de Bernières sledoval od začiatku dvadsiateho storočia a opísal ich v románoch Prach, čo padá zo snov a Toľko života, ktoré si slovenskí čitatelia môžu prečítať tiež a vychutnať si naplno kompozičnú a štylistickú obratnosť autora.
Louis de Bernières: Jeseň leteckého esa
Preklad: Otto Havrila
Bratislava: Slovart, 2023
