Recenzia
Jana Judinyová
28.09.2007

Život na troskách nádeje - Margita Kániková - Stroskotané ideály

Stroskotané ideály

Stroskotané ideály

Margita Kániková

Život na troskách nádeje

Elenprint, Bratislava 2006

Neúnavná autorka početných novinových článkov Margita Kániková knižne debutovala po mnohých rokoch publicistickej praxe roku 2001 publikáciou V znamení púpavy, zachytávajúcou fragmenty zo života básnika Andreja Žarnova, vo vydavateľstve Kon-press v Trnave. Do svojej ďalšej knihy – Trnavské impresie (2005), zaradila niektoré svoje publicistické materiály, ktoré uverejňovala ešte v čase, keď pracovala ako redaktorka. Sedem textov poviedkového charakteru v tejto knihe je situovaných do Trnavy a jej okolia v minulom storočí. Autorkinu najnovšiu knihu Život na troskách nádeje, ktorá čerpá námety zo skutočných príbehov, charakterizovala recenzentka Eva Fordinálová ako „veľké demaskovanie hlásaných ideálov až do nahoty“. Margita Kániková zachytáva na pozadí našich dejinných udalostí od obdobia vojnového slovenského štátu, cez „víťazný“ február 1948, obnovené nádeje v roku 1968, až po vyhlásenie novej Slovenskej republiky v roku 1993 plastický obraz jednej trnavskej rodiny. Osudy jej členov, poznačené prevracaním kabátov so zmenou každého režimu, odzrkadľujú dobu a zároveň sú istým zovšeobecnením osudov mnohých rodín na Slovensku. Hlavná hrdinka Valéria Hornišová, dcéra menšieho statkára, neskôr veľká funkcionárka pionierskej a zväzáckej organizácie, po čase pochopila rozporuplnosť ideálov, pre ktoré sa nadchla a ktoré hlása. Dištancuje sa od nich, ale už nemá silu proti nim bojovať.

Autorka použila v diele na lepšie zachytenie atmosféry doby aj ukážky z historickej tlače, budovateľské heslá, ktorými sa demonštrovalo spojenie strany a ľudu a taktiež spojenectvo so Sovietskym zväzom, optimistické výsledky záväzkového hnutia atď. V tomto kontexte sa ukazuje v oveľa ostrejšom svetle necitlivé združstevňovanie. Svoje miesto má v jednotlivých príbehoch aj humor. Ide skôr o smutno-trpkú iróniu, ako napríklad zobrazuje menovú reformu v roku 1953 očami mladých pionierok, alebo keď členovia JRD kradnú s presvedčením, že aj tak ide o ich spoluvlastníctvo... Ako politický diktát ovplyvňoval nielen celkovú spoločenskú atmosféru, ale deformoval aj medziľudské vzťahy, vystihuje opis prvomájovej manifestácie. „Keď niektorí uvedomelí manifestujúci kričali, že triedneho nepriateľa porazíme, Valériin spolužiak povedal, že ona, ako uvedomelá školská funkcionárka, je ich triedna nepriateľka a budú sa snažiť poraziť ju.“ Typické pre obdobie budovania socializmu bolo okrem ideologického pôsobenia komunistickej strany predovšetkým na mládež záväzkové, stachanovské hnutie. Mladí ľudia si kládli všakovaké záväzky. Jeden z takých nezmyselných záväzkov si dala aj Valéria Hornišová: „S mojou mamou to bude veľmi ťažké, ale ja sa nevzdám, to bude môj socialistický záväzok, urobiť z mojej mamy nového socialistického človeka, predsavzala si Valéria.“

Po roku 1989 vyrástla nová generácia, ktorá sa o zločinoch proti ľudskosti v časoch reálneho socializmu v minulom storočí môže dozvedieť ešte tak z rozprávania rodičov. Pravda, ak vôbec prejaví záujem o túto tému. Pohľad historikov na tento úsek našej histórie je stále rozporuplný a možno aj preto žiakom chýbajú hodnoverné učebnice dejepisu a vlastivedy. Mnohí nevedia, čo je Veľká októbrová revolúcia, Slovenské národné povstanie, čo sa stalo 21. augusta 1968. Kniha Margity Kánikovej Život na troskách nádeje sa opiera o historické skutočnosti uverejnené v dobovej tlači, je však živá, pretože čerpá z osobných spomienok svedkov doby. Je to svojím spôsobom určitá kronika doby, kniha postavená na troskách nádejí našich rodičov. Predznamenáva, že život tu vždy je i bude, treba len štipku nádeje.

Jana Judinyová-Babirátová