Česká spisovateľka a esejistka Pavla FRÝDLOVÁ

Nemlčať: žena v literatúre

Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.

1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?

2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?

3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?

4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?

Pavla FRÝDLOVÁ, česká spisovateľka a esejistka, spoluzakladateľka Gender Studies, o.p.s., podpredsedníčka Českej asociácie orálnej histórie, koordinátorka medzinárodného projektu Pamäť žien, z ktorého pripravila niekoľko publikácií. Z ostatných: Ženská vydrží víc než člověk (2006), Ženám patří půlka nebe (2007), Ženy mezi dvěma světy (2008). Autorka rozhlasových cyklov Válka očima žen (2005), Žily tady s námi (2006) a dokumentárneho filmu Válka v paměti žen (2005). Film je aj jej ďalšou výskumnou doménou. Ženy mezi dvěma světy (2008) a Ženy odjinud (2009).

1/ Hoci mám na svojom konte už takmer desiatku kníh, nepokladám sa tak celkom za spisovateľku. Moje knihy sú na rozmedzí publicistiky, rozprávania, oral-history. Všetky som napísala popri svojom zamestnaní manažérky NGO Gender Studies. Až tento rok, keď pôjdem do dôchodku, sa chystám takmer výhradne venovať iba písaniu a tvorbe filmov. Ale nič sa nezmení na tom, že na každú knihu, rozhlasový cyklus, film, preklad nevyhnutne potrebujem nejaký grant. Rentabilita spisovateľskej práce pri nízkonákladových publikáciách je minimálna, ohlas len u určitej časti publika. O to viac potešia jednotlivé ohlasy, o druhom či treťom vydaní knihy alebo reprízovaní filmu v televízii ani nehovoriac.

2/ Moje skúsenosti so záujmovými združeniami sú minimálne, ak by sme, pravda, medzi ne nerátali aj fondy, ako Český literárny fond, Nadačný fond obetiam holokaustu, Česko-nemecký fond budúcnosti, z ktorých som získala podporu pre svoju prácu (popri niektorých zahraničných nadáciách a fondoch). V Českej republike je štátna podpora kultúry minimálna, často aj amorálna: k žiadosti o podporu nejakého projektu musí záujemca oficiálne priložiť niekoľko tisíc Kč (údajne určených na spracovanie žiadosti), o ktoré príde. Médiá môžu pri propagácii určitého titulu zohrať veľmi významnú úlohu, hlavne však médiá mainstreamové a televízia, či dokonca bulvár. Kto o publicitu v nich nestojí, automaticky je na knižnom trhu zaradený do „okrajovej“ literatúry. Ani väčšie množstvo kladných kritík, článkov a rozhovorov v menšinových médiách a odbornej tlači nemá vplyv na predajnosť knihy. Aj keby sa jednotliví čitatelia u svojho kníhkupca dožadovali určitej knihy, tých pár výtlačkov sa mu neoplatí objednávať.

3/ Moja činnosť je úzko spojená s feminizmom a rovnosťou príležitostí žien a mužov. Vyše 15 rokov som „profesionálna feministka“ a iba ťažko odhadujem, ako spoločnosť pozerá na vzťah feminizmu a ženského písania. Osobne sa mi posun vedomia – vo vzťahu k nerovnoprávnosti v spoločnosti – zdá byť viditeľný, ba až výrazný u mladej, vysokoškolsky a humanitne vzdelanej inteligencie, ktorá sa rozhliada po svete. Obávam sa však, že vo všetkých ostatných vrstvách českej spoločnosti je patriarchát hlboko.

4/ Pojem ženskej solidarity Češky takmer nepoznajú; tu sa ukazuje široké pole na spoločné ženské aktivity, či už domáce alebo spolu s rôznymi ženami zo zahraničia: výmena skúseností, pobytov, semináre, kolokviá, vzájomné spoznávanie sa, tvorivé pobyty, preklady, recenzie, autorské čítania...