Vyhľadávanie
Dnes na naše anketové otázky odpovedá divadelníčka, publicistka a prozaička Inge HRUBANIČOVÁ, ktorá sa so svojím prozaickým knižným debut Láska ide cez žalúďok (Aspekt 2007) dostala medzi tohtoročných finalistov literárnej ceny Anasoft Litera a Ceny Bibliotéky. Pracovala v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, pôsobila v divadle Stoka, od roku 1998 je v slobodnom povolaní, venuje sa autorskému divadlu (divadlo Skrat), jazykovej redakcii textov, v denníku SME má rubriku Slovenčina od slova do slova, je spoluautorkou viacerých slovníkov a kníh divadelných textov, v súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve Kalligram.
ČÍM ŽIJE LITERATÚRA
Dnes na naše anketové otázky odpovedá divadelníčka, publicistka a prozaička Inge HRUBANIČOVÁ, ktorá sa so svojím prozaickým knižným debut Láska ide cez žalúďok (Aspekt 2007) dostala medzi tohtoročných finalistov literárnej ceny Anasoft Litera a Ceny Bibliotéky. Pracovala v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, pôsobila v divadle Stoka, od roku 1998 je v slobodnom povolaní, venuje sa autorskému divadlu (divadlo Skrat), jazykovej redakcii textov, v denníku SME má rubriku Slovenčina od slova do slova, je spoluautorkou viacerých slovníkov a kníh divadelných textov, v súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve Kalligram.
· Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenikať do každodenného života?
– Na túto otázku neviem odpovedať, pretože sa mi každodenný život javí ako najlepšia literatúra, ktorá mi preniká do každodenného života. A každodenný život vraj nie je literatúra.
· Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť celá literárna komunikácia?
– Najlepšou reklamou knihám alebo najlepšími dílermi kníh sú mi priatelia. Som dosť primitívny čitateľ, čítam zacyklene. Preto už vyše roka čítam stále dookola romány Klausa Manna Mefisto a Vulkán, Turgenevove novely/poviedky, napr. Faust alebo Hamlet ščigrovského újezdu, Leskovovu Blchu, Saramaga a Pesou. A pár ďalších. Mám také obdobie. Keby som nemala kamarátov, ktorí mi niečo donesú a požičajú, čítala by som stále to isté. Nech Ministerstvo kultúry SR teda zriadi ďalšiu inštitúciu, napr. „Klub reklamných čitateľov“, nech ich platí, nech založí časopis, povedzme, s názvom „ČÍTAJTE S NAOMI“, pardon, nie s Naomi Campbell, ale s „nami“ (zámeno), nech vyšle svojho člena do každej viesky a do každej školy a nech ten vyslanec rozpráva – tak ako mne moji kamaráti – čo ich „zasiahlo“, čo nimi „otriaslo“, aký čitateľský zážitok. Najlepší reklamný kanál je osobná skúsenosť, na Slovensku sa tomu vraví „čitateľská klebeta“. Hoci – individuálna „stoka“ (teda osobná skúsenosť, kanál, osobná klebeta) je vraj neprenosná.
– podpis
