Vyhľadávanie
Marc Lévy (1961) dobyl knižný trh už svojím prvým románom Et si c´etait vrai? (A čo ak je to pravda? 1999), ktorý v slovenčine vyšiel pod titulom Kým si bola v kóme (Motýľ 2001), je preložený do 40 jazykov a roku 2005 bol aj sfilmovaný. Aj ďalšie z jeho dvanástich románov sú u nás známe, v slovenskom preklade vyšli Láska zo sna (Motýľ 2001), Moji priatelia, moje lásky (Ikar 2007), v češtine Nabudúce, Ste zrejme jediný človek na svete, s ktorým sa môžem deliť o moje tajomstvo, Stretnúť vás znovu. Jeho najnovšie diela Le voleur d´ombres (Zlodej tieňov, 2010) a L´étrange voyage de Monsieur Daldry (Podivná cesta pána Daldryho, 2011) vyvolávajú u čitateľov takisto veľký záujem. Okrem románov píše aj piesňové texty a vydal aj jeden kreslený príbeh.
V mladosti pracoval ako záchranár Červeného kríža a zároveň študoval informatiku v Paríži. Roku 1983 založil svoju prvú firmu, o rok neskôr sa usadil v Spojených štátoch, kde vytvoril spoločnosť, ktorá sa zaoberala počítačovou grafikou. V roku 1989 sa rozhodol pre návrat do Paríža, kde pomáhal pri založení istej architektonickej spoločnosti. V súčasnosti sa naplno venuje písaniu.
Literárna kritika zaujíma k jeho tvorbe protichodné postoje. Jedni nachádzajú v jeho textoch kvality, ako napríklad poetiku v próze, vizuálny kinematografický uhol pohľadu. Druhí ho nazývajú komerčným spisovateľom alebo psedo-spisovateľom a vyčítajú mu text presiaknutý klišé a stereotypmi. Pravda je, ako vždy, asi niekde uprostred.
• Podľa čoho ste si vybrali námet na román Zlodej tieňov?
– Príbeh sa rodí od postáv a vôle pátrať po téme. Vlastne neviem definovať, čo ma ťahá k tomu alebo onému príbehu. Myslím, že je to niečo veľmi dobre schované.
• Máte plán príbehu premyslený už vopred, alebo sa tvorí počas písania?
– Nemám detailný plán. Najprv trávim dlhé mesiace tým, že sa s mojimi postavami zoznamujem, spoznávam ich, až kým sa mi nestanú úplne blízke. Potom prichádza na rad príbeh. Na začiatku už mám akú-takú predstavu, viem, kam by som chcel dospieť, ale je to asi ako vydať sa na more, nič sa nedeje podľa vopred pripraveného plánu.
• Ako mám chápať „zoznamovanie sa s postavami“? Sú úplne vymyslené, alebo ich tvoríte odpozorovaním skutočných postáv?
– Najskôr ich musím spoznať, len tak môžu ožiť (v literárnom zmysle slova). Musím spoznať ich minulosť, ako sa vytvárali ich osobnosti, aké udalosti poznačili ich život. Pochopte to tak, že sa snažím zreprodukovať subtílnosť stretnutí. Keď niekoho stretneme, nič o ňom nevieme, a len čas nám dovolí rozmotať niť osobnosti. Postupujem takisto, nasledujem ich a pozorujem. Moje postavy nikdy nie sú inšpirované len jednou osobou (asi okrem románu Deti slobody, kde vystupujú skutočne jestvujúci ľudia). Vo zvyšných jedenástich románoch sa postavy skladajú z istej dávky predstavivosti s jemnými odtlačkami charakteru, ktorý som odpozoroval. V podstate vždy ide o fiktívne postavy.
• Nachádzajú sa vo vašich románoch autobiografické prvky (napríklad v Nabudúce; Moji priatelia, moje lásky; Stretnúť vás znovu) alebo ich kamuflujete do postáv a fiktívnych zážitkov?
– Som príliš hanblivý nato, aby som o sebe v mojich románoch rozprával, ale v prúde písania, sa isté veci odrazia v niektorých postavách. Zlodej tieňov bol napísaný v tieni môjho detstva...
• Váš posledný román Podivná cesta pána Daldryho bude uverejnený aj v elektronickej verzii. Počítač často podnecuje k rýchlemu a občas aj k povrchnému čítaniu. Nebojíte sa toho?
– Najviac sa bojím toho, že kniha nie je prístupná na iPad-e. Mladí hľadajú na týchto tabuľkách zdroj zábavy a neuspokoja sa len s pozeraním televíznych seriálov alebo hraním hier. Najdôležitejšie pre mňa je, aby bola kniha prítomná vo všetkých kultúrnych médiách.
• Možno sa podľa vás naučiť písať román?
– Myslím, že písanie je remeslo a ako všetky remeslá, učíme sa ich tým, že ich vykonávame. Písať sa učíme písaním.
• Domnievam sa, že pri písaní sú dôležité najmä prežité skúsenosti a pozorovací talent. Čo si myslíte o kurzoch umeleckého písania?
– Mám k nim dosť ambivalentný vzťah. Všetko závisí od spôsobu, ako sú vedené. Niektorým stačí aj jemný dotyk, aby uvoľnili to, čo nazývam pisateľské uzly, aby našli význam prístupov a metód, a aby vyriešili problémy, ktorým musia čeliť. Vôbec neverím v „zázračný kurz“ písania alebo vyučovaniu metodológie. Písanie nespočíva v nejakom vzorci, ale je krehkým vyjadrením, kde musí autoritatívne viesť pero sloboda.
• Akí sú vaši obľúbení spisovatelia a kto ovplyvnil vašu tvorbu?
– Mám veľa obľúbených autorov, ale v tomto momente mi prišli na um Romain Gary, Hemingway, Giono, Jacques Prévert, Stephen King, Salinger, Philippe Roth, Barrico a mnoho ďalších.
