Vyhľadávanie
Rozhovor s prekladateľkou Annou Fosse
Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že Jon Fosse získal Nobelovu cenu?
Manželovo meno sa v súvislosti s Nobelovou cenou spomínalo takpovediac vo dvoch vlnách; tá prvá bola nárazovejšia, keď mal okolo roku 2000 významnejší celosvetový úspech so svojimi divadelnými hrami a prvýkrát sa v zahraničných, resp. mimoškandinávskych médiách uvádzalo, že ho vo svete štatisticky hrajú častejšie než Ibsena.
Druhá vlna prišla v roku 2013. Z nejakého dôvodu ho odvtedy každoročne začali systematicky spomínať ako horúceho kandidáta aj stredoeurópske médiá. Osobne som s možnosťou, že dostane Nobelovu cenu za literatúru, tak trochu počítala až po vydaní jeho prozaického „opus magnum“ Septologien, ktoré po slovensky vyjde ako Heptalógia. Pamätám si, že v istom škandinávskom médiu po vydaní poslednej časti tohto diela napísali, že ak vo Švédskej kráľovskej akadémii vedia čítať, udelia v danom roku Nobelovu cenu Jonovi Fossemu, čo sa však nestalo. V Nórsku vznikol aj silvestrovský žart – fotografiu stáleho tajomníka Švédskej kráľovskej akadémie uverejnili s fiktívnou prehovorovou bublinou: „Prestaňte domŕzať, tento rok už fakt dostane Nobelovu cenu Jon Fosse". Samozrejme, ten žart súvisel aj s tým, že Nórsko od udelenia Nobelovej ceny autorke Sigrid Undsetovej v roku 1928 rozhodne nemalo núdzu o kvalitných literátov a celkovo sa nenájde veľa znalcov literatúry, ktorí by vo vzťahu k Nobelovej cene bezvýhradne odobrovali kritiku tzv. eurocentrizmu.
Ak sa oblúkom vrátim k pôvodnej otázke, tento rok som si povedala, že osudné štvrtkové dopoludnie, keď vyhlásia laureáta, namiesto nervózneho čakania strávime tak, že vybavíme nejaké praktické záležitosti. Manžel svoje, ja svoje. Išli sme so staršou dcérkou na autobus, aby sme na teplotne krutú nórsku „zimojeseň" v najbližšom nákupnom centre zohnali, čo potrebuje. Keď mi teda manžel pár minút pred oficiálnym vyhlásením laureáta zatelefonoval, že ním tento rok bude on, stáli sme aj s dcérkou v obchode s oblečením a vyberali zateplené pršiplášte. Neveriacky sme vyšli z predajne, pustili sme si na mojom telefóne priamy prenos z vyhlasovania ceny a hneď sme trielili na prvý autobus domov. Počas celej cesty som si hovorila, že je to neskutočné. Po príchode domov sme z balkóna videli, ako Jon poskytuje prvé oficiálne interview v prístavisku obďaleč a večer sme v úzkom rodinnom kruhu túto udalosť striedmo oslávili v duchu západonórskej tradície.
Kedy ste objavili Jona Fosseho (nielen) ako autora?
V rokoch 2004 – 2009 som na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študovala tlmočníctvo a prekladateľstvo, špecializáciu nemecký jazyk a kultúra – švédsky jazyk a kultúra. Raz do týždňa sme mali aj hodiny nórčiny a na jednej z nich nám nórska lektorka Heidi Berg, ktorá považovala za dôležité, aby sme sa oboznámili aj s autormi píšucimi v novonórčine, predstavila Jona Fosseho a jeho divadelnú hru Niekto príde. Text ma veľmi zaujal, a keďže sme si v tom čase mali zvoliť témy diplomových prác, zašla som za pani docentkou Margitou Gáborovou s tým, že by som pod jej vedením chcela napísať diplomovku o diele tohto autora. Pani docentka súhlasila, a tak som si podala žiadosť o štipendijný pobyt v Nórsku; najprv na mesiac v Bergene, aby som si prehĺbila znalosť nórskeho jazyka, neskôr na mesiac v Osle, aby som si v knižniciach mohla zohnať dôležitú sekundárnu literatúru. Počas prvého štipendijného pobytu sme sa s mojím súčasným manželom zoznámili osobne a boli sme v sporadickom kontakte aj potom. Náhoda to chcela tak, že v roku 2010 som opäť mala cestu do Bergenu, stretli sme sa znova a odvtedy sme spolu.
Celý rozhovor si môžete prečítať v našej novej novembrovej Knižnej revue!
Foto: Erli Fosse
