Vyhľadávanie
Pre deti sa píše ľahšie
Rozhovor s Alžbetou Palackovou
Alžbeta Palacková má 27 rokov, žije v Bratislave, pracuje ako učiteľka. Vydavateľstvo Slovart jej v roku 2007 vydalo románovú prvotinu pod názvom Priatelia aragonitu, dielo s detskými hrdinami a prvkami fantastiky. Knižka získala ocenenie najlepšia detská kniha jesene.
Ako vzniká knižka, ktorú vydá jedno z najväčších slovenských vydavateľstiev?
Spontánne. A bez priameho žánrového záberu. Rozhodne som nešla plánovane písať fantastiku. Kdesi v pozadí bol zámer napísať niečo pre deti, pretože ich učím a rozumiem im. Prišiel námet – pri prezeraní článkov otcových Readest Digest Výber – sadla som si a tri mesiace som písala. Bol to jeden veľký kompaktný nápad. Od začiatku som vedela ukončenie. Preto nebudú pokračovania.
Predtým ste sa o tvorbu nepokúšali?
Pokúšala, písala, neposielala, čakala. Kedy ma to bude hodno.
Spomínali ste spontaneitu vzniku knižky. Mne však predsa pripomenula diela slovenskej fantastiky pre deti a mládež, najmä Jozefa Žarnaya a či Ján Feketeho, vydané v 70.-80. rokoch minulého storočia.
Podobnosť možno vyplýva zo spoločného zamerania na detského čitateľa.
Áno, podobne ako Jozef Žarnay učíte na škole.
Pre dospelých sa mi písať nechce, lebo sa mi to vidí príliš drsné, reálne, s malým priestorom pre uplatnenie fantázie. Pre deti sa píše ľahšie. Aspoň mne. Navyše, omnoho viac tam môžem uplatniť svoj sklon k humornému, odľahčenému vnímaniu sveta.
Čítali knižku aj vaši žiaci?
Tí terajší, aktuálni, zo strednej odbornej školy ešte nie – niektorí z bývalých áno. Mala som pomerne priaznivé odozvy.
Boli niektorí z vašich žiakov či blízkych predlohami pre postavy?
Len výzorom, charaktery a typy som dotvárala sama.
Aké boli osudy názvu?
Pôvodne bol pracovný, potom sa vžil a ostal. Sedí tam. Okrem toho, že je to knižka pre deti, je tiež o Slovensku a jeho tajomstvách. Aragonitových jaskýň na svete mnoho nie je. Knižka chcela byť slovenská, aj so štipkou propagácie. Rada píšem o tom, čo poznám. Keďže však šlo o fiktívny príbeh, od reálií som si vytvorila odstup a niečo som zámerne stajomnila.
Ako to, že knižka určená deťom dokázala zaujať i dospelých?
Možno preto, že ju ako prví „testovali“ čítaním moji dospelí príbuzní a známi. Ale myslím si, že ak je text dobrý, mal by sa dať otvoriť viacerým vekovým kategóriám. V kvalitnej knižke sa prekrýva čitateľský záujem detí s dospelými – akurát, že každého zaujme a každý si všimne čosi iné.
Miloš Ferko
