Vyhľadávanie
Ludwig Bauer a Lidija Dujić vo februári dokončovali v Bratislave výber a preklad slovenskej ženskej poézie do chorvátčiny a dopĺňali antológiu slovenskej poézie.
Ludwig Bauer je autorom vyše 30 kníh próz, poviedkových kníh pre deti, píše drámu a eseje. Viaceré knihy mu vyšli aj v zahraničí (Bosne a Hercegovine, Macedónsku, Rakúsku, na Slovensku napr. Stopa v tráve, 1987, Paroloď Kolombína, 1983).
Lidija Dujić je poetka, vydavateľská pracovníčka, autorka učebníc pre základné školy, esejí o bábkarstve a literatúre, ilustrátorka.
Rozhovor s chorvátskymi spisovateľmi a prekladateľmi Lidijou DUJIĆOVOU a Ludwigom BAUEROM
Ženská kultivovanosť ako danosť
Ludwig Bauer a Lidija Dujić vo februári dokončovali v Bratislave výber a preklad slovenskej ženskej poézie do chorvátčiny a dopĺňali antológiu slovenskej poézie.
Ludwig Bauer je autorom vyše 30 kníh próz, poviedkových kníh pre deti, píše drámu a eseje. Viaceré knihy mu vyšli aj v zahraničí (Bosne a Hercegovine, Macedónsku, Rakúsku, na Slovensku napr. Stopa v tráve, 1987, Paroloď Kolombína, 1983).
Lidija Dujić je poetka, vydavateľská pracovníčka, autorka učebníc pre základné školy, esejí o bábkarstve a literatúre, ilustrátorka.
* Na výbere i prekladoch ste pracovali spoločne, akých autorov predstavíte chorvátskym čitateľom?
L. B.: – Antológia súčasnej slovenskej poézie sa začína Jankom Jesenským a končí Mariánom Grupačom, obsahuje verše takmer šesťdesiatich básnikov a poetiek. Keď sme začali pracovať na výbere, uvažovali sme o tridsiatich básnikoch. Keďže v Chorvátsku podobný knižný projekt dosiaľ nevyšiel, rozhodli sme sa, že bude lepšie predstaviť viac básnikov, a teda ponúknuť vydavateľovi väčšiu knihu. Rukopis má asi 250 strán. Aj druhý titul – výber zo ženskej poézie pripravujeme spoločne, mal by mať 100 strán. Veľmi sa nám páči poézia Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Daniely Hivešovej-Šilanovej.
L. D.: – Treba spomenúť, že s myšlienkou, aby sme urobili výber ženskej poézie osobitne ako samostatnú publikáciu, prišiel Ján Zambor. Na začiatku to bol len rozhovor o antológii, teraz je jasné, že to budú dve knižky.
* Preklad poézie je aj vlastná básnická tvorba. Ako sa prekladateľ vyrovnáva so ženským pohľadom, navyše aj s rozdielnym generačným prístupom?
L. B.: – Áno, presne ste to vyslovili. Lidija je občas veľmi kritická, keď urobím chybu, vždy ju zbadá a verše potom spolu upresňujeme. Nie je vždy celkom jednoduché cítiť poéziu, najmä ženskú poéziu tak, ako ju cíti žena.
* Vaša spolupráca je dlhodobá, alebo ste sa stretli len pri tomto projekte?
L. B.: – Väčšinu textov robíme spolu, napríklad ani jeden zo svojich románov (a je ich dosť) som nevydal skôr, ako ho Lidija schválila.
* Aký je záujem o poéziu v Chorvátsku? Aká je jej recepcia na pozadí súčasného veľkého záujmu o ženské romány v Chorvátsku?
L. D.: – Má to niekoľko príčin, predovšetkým ženské písanie má blízko k poetizujúcemu videniu, k lyrizovanej próze. Môžeme v tom vidieť aj presah k poézii, myslím, že je to predovšetkým kultivovanosť ako určitá danosť. Napriek tomu poézia zostáva kdesi na okraji záujmu.
L. B.: – Naskutku máme dve recepcie literatúry – elitársku a populárnu. I keď tá populárna sa stáva elitárskou vo vzťahu ku všetkému ostatnému, čo sa deje v kultúre, čo je už charakteristické pre našu civilizáciu. V porovnaní so sledovaním televízie azda len jeden zo sto číta knihy. Čitateľské vrstvy sa tak stávajú elitou, náklady beletrie sú malé. Poéziu vydávajú len niektorí vydavatelia, napríklad Meander v Záhrebe, aj to len tituly, na ktoré dostanú granty z ministerstva kultúry. Ani záujem o prekladovú poéziu nie je veľký...
*Aké kritériá pri výbere básní slovenských autoriek boli pre vás určujúce – mentálna blízkosť, poetika?
L. D.: – Predovšetkým sú to texty čistej poézie – a nepomáhajú si manierami ženskosti či filozofie, politiky, ideológie, aby boli naskutku ženské bez násilnej akcentácie. Nie je naším záujmom deklarovať feminizmus cez poéziu. Rozprávala som sa s knihovníčkami a hľadala som paralely medzi ženskou poéziou v Chorvátsku a na Slovensku. Bola som prekvapená, ako veľa dobrej ženskej poézie na Slovensku máte.
* Čo vás zaujalo zo slovenskej prózy?
L. B.: – Balcove poviedky a budem rád, keď nájdem vydavateľa aj na jeho knihu pre deti Vrabčí kráľ – je to vtipný text, veľmi zrozumiteľný aj pre chorvátske deti. Navyše medzi mestami Sisak a Šenkvice je dlhoročná družba a manželka pána Balca pochádza zo Šenkvíc, teda je chorvátskeho pôvodu. V Sisaku je vydavateľstvo, kde vydávajú aj knihy pre deti.
* Pán Bauer, vydali ste aj niekoľko poviedkových kníh pre deti a vychádzajú v opakovaných vydaniach... Tri medvede a gitara vyšli deväťkrát. Aké je postavenie literatúry pre deti v Chorvátsku?
L. B.: – Opakované vydania nie sú pravidlom, sú to skôr knihy odporúčané ministerstvom školstva. Kniha Tri medvede a gitara vyšla v každom vydaní asi v päťtisícovom náklade. Iná poviedková kniha Polyglot a pes je podľa mňa podstatne zaujímavejšia, no vyšla v troch vydaniach. Nevybrali ju ako povinné čítanie, deťom sa veľmi páčila, no dnes sa predáva už len za desatinu pôvodnej ceny.
* Aké tituly chystáte teraz?
L. B.: – Antológia je prakticky dokončená, chceme ju zadať do tlače čo najskôr. V časopise chorvátskej Akadémie umení a vied Forum začína vychádzať môj najnovší román. Pôjde na pokračovanie celý rok a na jeseň vyjde knižne. Začal som pracovať na troch nových románoch... Okrem toho veľa spolu prekladáme. Napísali sme spoločne knihu Chorvátsky jazyk a biznis komunikácia, o tejto problematike prednášame.
L. D.: – Pripravujem nový projekt povinného čítania pre deti – nové preklady, nové „šaty“, nový metodický prístup s mladými spolupracovníkov, ilustrátormi. Sú to staršie i nové texty z Andersena, Grimmovcov a podobne.
Ľubica Suballyová
Foto: autorka
