Rozhovor s výtvarníčkou a ilustrátorkou Martinou MATLOVIČOVOU, nositeľkou Zlatého jablka BIB 2009

Rozhovor s výtvarníčkou a ilustrátorkou Martinou MATLOVIČOVOU, nositeľkou Zlatého jablka BIB 2009

Tvorbou sa vyhrabať z kukly von

Bienále ilustrácií Bratislava už vyše štyri desaťročia upriamuje pozornosť na knižnú tvorbu pre deti, priťahuje tvorcov aj čitateľov. Tieto sviatky ilustrácie zakaždým prinesú nádej, že obrázkové knihy majú stále svojich obdivovateľov, že tradície knižnej výtvarnej tvorby sa stále vyvíjajú, nezaostávajú za inými vizuálnymi médiami, dokonca sú – aspoň mesiac – v centre pozornosti kultúrnej verejnosti. Hoci počas všedných dní tieto knihy ,,okrídlené“ krásnymi ilustráciami znovu zapadnú medzi komerčne lákavú knižnú ,,ponuku“, BIB zakaždým utvrdzuje tvorcov aj návštevníkov, že skutočné hodnoty knihy sa nestrácajú. Slovenská ilustrátorka Martina MATLOVIČOVÁ-KRÁLOVÁ získala v tomto širokom medzinárodnom kontexte na 22. ročníku BIB 2009 (4. 9. – 26. 10.) Zlaté jablko BIB za ilustrácie ku knihe Williama Saroyana Tracyho tiger (Artforum 2009).

·         Ako vnímate svoje ocenenie v porovnaní s tvorcami z celého sveta, keď Grand Prix získal Španiel Josep Antoni Tássies Penella a ďalšie Zlaté jablká rozdali Pavlovi Tatarnikovi z Bieloruska, Františkovi Skálovi z ČR, Pietovi Grobler z Južnej Afriky a Borisovi Zabirochinovi z Ruska. Ktoré krajiny sa v súčasnosti pokladajú za veľmoci detských kníh?

– Polovica Zlatého jabĺčka patrí vydavateľstvu Artforum a grafikom ocenenej knižky, myslím, že to ich osobitý prístup a záujem ma ,,vyburcoval" vydolovať z vlastných hlbín to, čo som ani nevedela, že mám. Z ocenenia sa konečne po dvoch týždňoch ako-tak spamätávam, sú to silné zážitky a emócie, pretože si predstavujem zrazu retrospektívne svoj doterajší výtvarný vývin od decka, cez školy a problémy s učiteľmi a okolím, skúmam svoj duševný svet, svet ktorý nikdy nebol veľký priateľ s reálnym svetom, pretože len maľovanie vás uspokojuje a poháňa dopredu váš statický život, len tvorbou sa môžete z kukly vyhrabať von.

Takže Zlaté jablko je pre mňa veľká udalosť a zadosťučinenie, povedala by som, že vrchol doterajšieho snaženia, keby som už mala stopät rokov aj vrchol kariéry, ale takto, v 33 rokoch dúfam, že je to začiatok, že až teraz sa začnú diať veci. Cítim v sebe veľa síl a hlavne smer, akým sa musí môj výtvarný svet uberať.

·         Na dobrú knihu pre deti nestačí len výtvarník s hlavou plnou nápadov, ale aj spisovateľ, ktorý veľmi vnímavo sleduje problémy dnešnej mladej generácie, a osvietený vydavateľ, ktorý im dá plnú dôveru. Ako si vy hľadáte texty, autorov, čo je pre vás na knihe najdôležitejšie?

– Najdôležitejší je pre ilustrátora asi text, čo iné, jeho žáner, umelecká kvalita, obsah či posolstvo vás môžu silno inšpirovať, dať vaše štetce a myseľ do pohybu, alebo, naopak, ilustrujete aj text, ktorý vám nič nehovorí, vtedy sa snažím nevšímať si literárnu nudu, lebo poviem to úprimne, som vďačná za každú knihu. Dúfam, že so Zlatým jabĺčkom sa dostavia už konečne aj nejaké privilégiá. Svoju vysnenú budúcnosť vidím takto: Vyhliadnem si spisovateľa, ktorý ma nadchýna, s ktorým sme na jednej vlnovej dĺžke, mal by tam byť teda predpoklad, že nadchýnanie je vzájomné, a podobné to musí byť s grafickým upravovateľom knižky, (určite je dobré, aby sa ilustrátor porozprával s dizajnérom ešte skôr, ako sa pustí do ilustrovania a spoločne potom pôjdeme za vydavateľom, o ktorom budeme vedieť, že bude na našej strane a urobí všetko preto, aby sme boli s výsledkom všetci spokojní.

·         Budúci rok bude Slovensko čestným hosťom na medzinárodnom veľtrhu detských kníh v Bologni. Majú podľa vás slovenskí vydavatelia čo ponúknuť na toto podujatie, aby dôstojne obstáli v medzinárodnej konkurencii?

– Tento rok sa mi už konečne podarilo navštíviť knižný megatrh v Bologni (k odhodlaniu vycestovať ma vyprovokoval ilustrátor Miloš Kopták poznámkou, že len kvasím na dedine). Naozaj tam bolo neuveriteľné množstvo tovaru zo všetkých možných krajín. Ale knižky majstrovské, inšpiratívne, slobodné, prekvapujúce inakosťou a odvahou, vizuálne a rafinované, pri akých odpadávam od krásy, boli vo všeobecnosti oproti tým ostatným ohrozeným druhom. Ale, našli sme aj samostatné vydavateľstvá, ktoré sa orientujú len na takéto knihy a vydať niečo priemerné by bola pre nich hanba. Boli to prevažne španielske, talianske a francúzske vydavateľstvá. Mala som pocit, že aj menšie vydavateľstvá s nekomerčnou detskou literatúrou v týchto krajinách si môžu dovoliť svoj vlastný stánok, oproti našim slovenským, ktorí musia vystavovať spoločne (pod zastrešením LIC), pretože inak by zbankrotovali. Ale aby som sa vrátila k tej konkurencii. Mne sa to tak javí, že naši vydavatelia s detskou literatúrou akoby mali strach ísť do odvážnejších projektov, nerobiť stále donekonečna knihy s tým istým nádychom a stými istými ľuďmi (napríklad so mnou). Žiadalo by sa niečo razantnejšie. Máme vynikajúcich mladých autorov, dizajnérov, scenáristov, výtvarníkov, treba dať priestor im. A tak sa nenápadne dostávam aj ku grafickej úprave kníh, lebo tá v našich končinách, myslím globálne, dosť pokrivkáva a dosť mi leží v žalúdku, aj keď nie som profesionál . Osobne považujem dizajn knihy za úplne rovnocennú kategóriu s ilustráciou a textom, títo traja musia byť priatelia, vzájomne sa rešpektovať a inšpirovať. Dokiaľ budú knihy ,,dizajnovať" technickí pracovníci alias ,,detepáci", prípadne vydavatelia samotní so snahou ušetriť peniažky, a nie ľudia s odbornou kvalifikáciou, bude to ťažká bieda.     

Marta Bábiková

Foto Vladimír Král