Vyhľadávanie
V kultivovane a vtipne napísanej beletrii Návod na obsluhu dieťaťa sa prelínajú príbehy klientov psychologičky Tamary Koch s jej vlastným osudom. Ide o reálnu postavu alebo tu zapracovala literárna licencia (v niektorých momentoch som sa nazdávala, že Tamara je akési vaše alter ego)?
Pokiaľ ide o príbehy, tie sú všetky skutočné. Psychologička Tamara Koch nie je identickou kópiou reálnej psychologičky, pretože by to bol prílišný prienik do súkromia, vznikla pre účely rozprávania o živote iných. Je pravda, že nesie isté autobiografické črty – nie je štíhla, romantická ani splašená – asi máte pravdu v tom, že tieto svoje vlastnosti som jej prepožičala. Na rozdiel od nej mám však svoju rodinu, manžela, dieťa a robím odlišnú prácu (ale nie úplne). Predpokladám, že žiadny autor (až na sci-fi žáner) nedokáže svoje postavy úplne oddeliť od seba a svojich názorov. Preto Tamara Koch nesie pečať životných postojov, ktoré by som možno v podobnej situácii mala aj ja.
Mohli by ste prezradiť viac o konkrétnom podnete na vznik oboch kníh?
Okrem iných činností sa venujem aj mediátorstvu. Chvalabohu, nemôžem sa ani v tomto smere sťažovať na nedostatok práce, ktorá ale so sebou prináša aj spoluprácu s inými odbormi sociálnych vecí, políciou, neraz psychológom či psychiatrom, právnikmi. Tak vznikla moja spolupráca s psychologičkou. Slovo dalo slovo – ako to v živote býva – a pri výmene názorov a skúseností sme si povedali, že by nebolo na škodu o týchto príbehoch hovoriť nahlas. Abysa aj iní dozvedeli, že v tom nie sú sami, alebo sa poučili z chýb druhých skôr, než ich spravia oni. Toto samo o sebe by však knihu nestvorilo. Jedného dňa ma oslovilo vydavateľstvo Fortuna Libri s otázkou, či by som nechcela skúsiť napísať román. V rovnakom čase sa teda stretla ponuka s dopytom a do troch mesiacov bola na svete kniha Návod na obsluhu lásky – môj prvý román.
Uvažujete o pokračovaní „série návodov“ aspoň do tretice?
Áno, vo vydavateľstve sme už prediskutovali aj tretie pokračovanie Návod na obsluhu šéfa. Týmto by som ale trilógiu „návodov“ ukončila a ďalšia kniha bude žánrovo a tematicky diferentná, aspoň dúfam.
Na rozdiel od manuálov k technickým vymoženostiam či od príbalových letákov k liekom si myslím, že pokúšať sa o návod na riešenie medziľudských vzťahov a životných situácií je viac ako problematické. Oceňujem váš istý nadhľad, ale i tak, aký máte vzťah k „manuálom“ vo všeobecnosti?
Čítanie manuálov akéhokoľvek druhu ma nebaví. Spolieham sa na svoju prirodzenú inteligenciu, pochopiteľne, nie vždy to vyjde. Vtedy tvrdím, že na príčine je nezrozumiteľne zostavený manuál, rozhodne nikdy nevidím chybu v sebe J. Samozrejme, že v prípade oboch románov má takto koncipovaný názov svoj význam. Návod na obsluhu… má človeku asociovať, že nech ide o akokoľvek citlivú oblasť života, má mať vždy zdravý rozum v hrsti. Lebo chyby vo vzťahoch – partnerských i rodičovských – najčastejšie pramenia buď z rozpínavosti vlastného ega, alebo z neschopnosti spomenúť si v momente návalu emócií, že v hlave máme orgán určený na premýšľanie.
Ste známou publicistkou, moderátorkou, scenáristkou, herečkou, ale aj mediátorkou, šťastnou manželkou, hrdou mamou, nadšenou cestovateľkou. O čo by ste chceli doplniť tento výpočet v najbližších rokoch?
Toto nie je prvá príležitosť, pri ktorej vyhlásim, že sa považujem za šťastného človeka, pretože sa mi plnia všetky moje životné sny, vrátane túžby mať vlastnú milujúcu a milovania hodnú rodinu. Všetko, čo robím, ma nielen živí, ale aj baví. Ak by som si mohla ešte niečo priať, určite by som sa rada vrátila k moderovaniu relácií, ktoré majú zmysel a nie sú len bohapustým „tliachaním“. Rada by som si znovu zahrala v nejakom filme, ešte viac cestovala a potešilo by ma aj viac písania kníh. Zistila som totiž, že aj toto ma baví – a ako!
Čo považujete vo svojom živote za rozhodujúce (zásadu, vplyv niekoho ap.)?
Bol by to dlhý výpočet ľudí, udalostí, okolností, skúseností. Pre účely nášho rozhovoru by som azda mohla uviesť jednu skutočnosť, ktorá súvisí so zážitkom z obdobia pred piatimi rokmi. Pri jednej v zásade nie náročnej operácii nastali komplikácie, v dôsledku ktorých nebolo isté, ako to dopadne. Našťastie som prežila a odvtedy si idem životom s jednoduchou a pre mňa krásnou životnou filozofiou. Nezaoberám sa hlúposťou, nežičlivosťou a zlobou iných. Čas, ktorý mám (a ktorý má každý z nás presne vymeraný), nie som ochotná míňať inak ako na lásku, priateľstvo, dobro a životnú pohodu.
