Vyhľadávanie
Cirkusová paráda
Na známosť sa dáva, že vo štvrtok 13. októbra v bratislavskom Nultom priestore, tiež ako A4 známom, sa udalosť v hlavnom meste našom dosiaľ nevídaná konala. Cirkus, nie hocaký, lež literárny, mnohé performancy na festivaloch letných predstavivší, konečne sa na vlastné nohy pozviechal a spomínaného dňa prvé kroky, a úspešné veru, učinil. Kto toto premeškal, len ľutovať horko ostáva mu, lebo i keď v ďalšie ročníky podujatia tohto nádej máme, nultý bol len jeden taký a v spomienkach aj srdciach našich navždy ostane...
Literárny cirkus rozpútal principál Koloman Kertész Bagala v deň svojho mena, aby slávnosť bola ešte slávnostnejšia a paráda ešte parádnejšia. Najskôr ho však, ako to už chodí, bolo treba rozbehnúť. Desať ľudí v hľadisku nie a nie obsadiť všetky prichystané stoličky, a to ani po dobrej štvrťhodinke od plánovaného začiatku. Keď zaplnili aspoň prvý rad, vydali sa prostredníctvom Mareka Vadasa do Rozprávok z čiernej Afriky. Nejednu zažil na vlastnej bielej koži a rozprával ich s dušou potetovanou čiernym slnkom. Zo slov o živote naplno, či rozdielnych hodnotách tamojších ľudí s tými „našimi“ akoby vyrástol Thierry, hudobník, a ako sa sám pasoval, „dzindzík z afrického lesa“, ktorý podfarbil príbehy úsmevom a energiou. Bubny rozpumpovali živú radosť v deťoch menších, aj tých cez dvadsať. Všetkým poriadne skákalo srdce do exotického rytmu a málokto odolal ponuke vyskúšať si naozajstnú hru na africký nástroj. To, že pre Afričanov je hudba ako pre Európanov oblečenie, bolo nielen povedané, ale aj dokázané. Thierrymu sa na knihe najviac páčili jej vibrácie a nám zasa tie jeho. Komu doteraz nebolo horúco, toho rozpálila ohňovou show Zdenka Predná. Predstavila sa aj v inej netradičnej úlohe – prečítala rozprávku o tom, prečo muchy nedajú pokoj. Ten nemali ani rozšantené ratolesti, kým asistovali kúzelníkovi Jozefovi Talostanovi. „Zvyšok“ podujatia patril tým fyzicky väčším, no dušou hravým divákom. Najskôr sa preniesli do sveta Samka Táleho, ktorého Knihu o cintoríne prečítali v rámci projektu scénických čítaní LiStOVáNí brnianski herci. Po skutočne vydarenom predstavení, keď už ani jedny ústa neostali neusmiate, konal sa krst štvrtého slovenského vydania za účasti spisovateľky Daniely Kapitáňovej. Drobná veseložienka, o ktorej vraj najskôr nik nevedel, že je skutočnou autorkou, pozor nie Samkom, pohrozila prípadným kritikom tým, že pokrstila svoje dieťa urnou, v ktorej však – zatiaľ – chýbala tradičná náplň. Vraj vie, kde ju má zháňať, keby sa niekomu jej dielko nepáčilo. Takých však zrejme veľa nebude. Čierny humor a štýl knihy sa zaľúbil všetkým, čo sa na pomestili do Klubu s improvizovaným javiskom, no profesionálnym výkonom. Preto sa aj na Kapitáňovej výzvu do čerstvo pokrstenej knihy podpísali.
Určite sa nikto neurazí, keď poviem, že nie zlatým klincom, ale celým zlatým programom bolo vystúpenie „cvičeného medveďa“ Daniela Heviera. Nenásilne nás vtiahol do vlastného sveta, dovolil nakuknúť do svojich obrazov, zaimprovizoval krásne detskou hrou na klavír, naservíroval pár známych básní, aby nasýtil tých, ktorým sa ich žiadalo, no ukul aj nové, priamo na mieste, metódami originálnymi. Zarapoval, a zarapoval poriadne, zaspieval, pohral sa s farbami aj s našimi zmyslami, pohladil dychtivé chcenie po niečom inom, nezvyčajnom, a zároveň blízko známom. Viac slov už netreba, najmä o majstrovi slova nie. Vďaka za snívanie. Za hranie. A vábenie. Vďaka za umenie, pán Hevier.
Organizačne možno cirkusu vytknúť jedinú vec. Medzi predstaveniami neboli prestávky, a tak si maniaci nášho kalibru, ktorí chceli stihnúť všetko, nemali ani kedy na pivo skočiť. Nakoniec sme predsa len, vyčerpaní, v snahe nepomiešať experience, navštívili V-klub, známy ako miestečko, kde sa kedysi stretávali práve škrábaci a iné, literatúre upísané stvorenia. V tento večer sa jeho atmosféra prebudila a my sme boli svedkami vykúpenia z všednosti aj v tejto podobe a na tomto mieste. Stráviac tam asi tri hodinky, prepásli sme hudobno-poviedkové vystúpenie Petra Krištúfka a skupiny Eye, dramatizáciu časti románu Petra Pišťánka Rivers of Babylon, aj uvedenie novej Ballovej zbierky poviedok De la Cruz, čo bola samozrejme škoda, no človek nemôže mať všetko. Na travesty show Uršule Kovalyk a Tiny Turner sme sa už, predovšetkým zo zvedavosti, zúčastnili. Bolo fajn, Uršula čítala, Tina spieval(a) a tancoval(a). Hm. Divočinu vystriedala komorná nálada vyčarená Marošom Hečkom, ktorý zladil hudbu s básňami viac ako dobre. Toto bol však posledný kúsok pekného pokoja. O dvadsiatej totiž prišiel na rad hlavný program - BaGala večer. Po trochu rozpačitom začiatku sa roztočil kolotoč známych aj menej známych tvárí, mien, z ktorých každý primiešal do šialenej nádhery tú svoju farbu. Keďže to bol cirkus ako sa patrí, očarovala obecenstvo, aj vystupujúcich fúzato – bradatých pánov brušná tanečnica Blanka Korbašová, nebezpečnú šelmu skrotil mím Ján Mikuš a sympatie si získala kombinácia rozkotúľaného náradia a pevnej vôle žongléra Pala Blaha. Ohňová show s bubnami mala v repríze ešte väčší úspech. Opäť prišiel kúzelník, tentoraz to však bol Peter Šesták. Zacvičil aj s Bagalom, ktorého si na mušku vzalo tiež trio z divadelného festivalu Cibulák Pezinok, keď mu v hip-hopovej výčitke vytmavili, že nespravil nič pre slovenský rap. Počas celej akcie sa mu ale ušiel aj pekný titul, „tajomník slovenskej literatúry“. To už boli všetci zobudení, v rytmickom vytržení a improvizované šapitó plné tej správnej exhibicionistickej atmosféry. Keďže všetkým predchádzajúcim predstaveniam Literárneho cirkusu poskytli strechu nad hlavou letné festivaly, odmenou im bolo hosťovanie na tomto premiérovo samostatnom večere. Pohodu Trenčín reprezentoval spevokol Freevarlata Angel Voices. Vystúpenie anjelských spevákov sa značne pretiahlo práve kvôli ich ľudskosti. Záchvatom smiechu, ktorý striedavo prepadával jednotlivých členov skupiny sa nakazili aj diváci, a potom už šlo len o to, kto vydrží dlhšie hrať svoju úlohu akoby nič. Vyjebaní melancholici z Hodokvasu to už roztočili celkom vážne. Medzi hudobnými číslami rozveselil prítomných Tromi smutnými anekdotami Tomáš Janovic. Ako prišiel, tak odišiel. Niektorí účinkujúci sa v aréne len tak mihli, iní pobudli vo svetle reflektorov dlhšie. Zuzane Szatmáry pri čítaní troch nových básní filtroval trému Ivan Štrpka, ktorý do ringu vhodil čriepky zo svojej zbierky Tristan tára. Svoju novotinu o slovenských karikaturistoch Päťadvadsať pokrstil Kornel Földvári. Povzbudzoval talentovaných autorov v hľadaní sponzorov, aby ich práca nezapadla prachom. Jednou z naj atrakcií bol rekord v mlčaní profesionálneho milovníka kníh, známeho svojou uvravenosťou, Dada Nagya. Statočne nevydal ani hlások celú minútu a pretrpel aj kúsky pokušiteľa míma, ktorého mu zlomyseľne poslali robiť spoločnosť. Okrem vyššie spomenutých sa na gala cirkuse podieľali Peter Pišťanek , Dušan Taragel, Viliam Klimáček a veľa veľa ďalších, nemenej dôležitých. Na dobrú noc nám fejtón porozprávala Daniela Kapitáňová a na dobrú náladu ponalievala do pohárikov Vinanza. Noc sa však ešte zďaleka nekončila. Vyvrcholenie vyvrcholenia sa na nás vyrútilo v podobe literárnej skupiny Živý dôkaz. Laco Kerata, Silvester Lavrík, Karol D. Horváth, Koloman Kertész Bagala a Vlado Janček, i keď „len“ na papieri, nám skutočne predviedli Total brutal live koncert so všetkým, čo k tomu patrí. Cirkus vypustil šelmy a diváci žasli. Karol Horváth roztrieskal na záver svoj nástroj a nezabudnuteľná hodinka tak napriek už pokročilej nočnej, dala perfektný výkričník za celým dňom. Jeho bodka sa potom rozprskla na papierový ohňostroj, a to bol koniec celého cirkusu. (Nie však zábavy. Tá pokračovala vo vedľajšom Véčku.) Aspoň pre tento rok. No kto bol, videl, a zažil, už sa nevie dočkať, kedy zas rozloží Literárny cirkus svoj stan a prinesie divy divúce k nám.
Edita Treščáková
