Novinárka a spisovateľka Ivana Havranová je autorkou úspešných titulov Vydaté, Neverné, románu Lásky jednej smutnej krásky. Aj v najnovšej knihe poviedok Rozvedené sa upriamuje na vzťahové témy; ako sama priznáva, celoživotne ju fascinuje práve partnerské spolužitie.
Ak je vaša kniha Rozvedené inšpirovaná skutočnosťou, kde ste zbierali námety?
Som novinárka a publicistka. V živote som sa stretla s množstvom príbehov žien neznámych, cudzejších, ale aj žien z môjho života, z môjho okolia. Urobila som množstvo rozhovorov, prečítala nespočetne veľa príbehov. Mnohé z nich ma dokonca poznačili. Dodnes myslím na niektoré hlavné aktérky životov plných smútku, mizérie a najmä vtedy si hovorím, že tento svet je naozaj slzavé údolie.
Sú poviedky knihy Rozvedené písané s ambíciou pomôcť ženám-čitateľkám prekonať vlastné traumy?
Áno, moje poviedky by mali vysielať práve takéto posolstvo. Ak žena prechádza ťažkými mesiacmi, rokmi a prečíta moju knihu, má možnosť si uvedomiť, že nie je s podobným problémom na svete sama a aha, hrdinka poviedky to vyriešila takto a takto. Bez podľahnutia napríklad alkoholu, bez trvalejších následkov. Lebo nech sa už deje čokoľvek, musíme zodvihnúť hlavu a kráčať ďalej. Veď… vždy je kvôli komu.
V textoch sa sústreďujete na ženy. Ako je to vo vašich najnovších poviedkach: ženy sú tie dobré a muži tí zlí…?
Ženy sú ženy, muži sú muži. Faktom však je, že čo aké dokážu byť ženy potvory, v jednej chvíli sú to bytosti slabšie. A preto stojím na ich strane. To však neznamená, že som proti mužom. Tiež sa im v živote dostáva dostatočné množstvo kopancov v súkromí i v práci. Muži sú však celkom iní. Mnohí prechádzajú problémami s cigaretkou v ruke a keď je najhoršie, zájdu si napríklad zahrať tenis. S niekým veľmi krásnym, príjemným, a neprekáža, že i ekonomicky náročným. Takže… nech je to už vo vzťahoch akokoľvek, ženy ťahajú vždy za kratší koniec a určite zmáčajú svoj vankúš väčším množstvo sĺz ako ich partner.
