Vyhľadávanie
Aký ste mali pocit, keď ste si prvý raz prezreli expozíciu?
Keď som pár minút pred otvorením výstavy doukladala knihy na výstavné pulty, môj prvý pohľad bol skôr pohľadom kontrolóra. Poobzerala som sa po stenách, či ilustrácie Kristíny Šimkovej aj moje ukážky grafických úprav visia, ako majú, a rozložené knihy som poprosila, aby dobre reprezentovali Vydavateľstvo Q111. Editorský pohľad po pár dňoch bol už iný. Keď som sa tak dívala na vystavené exponáty, povedala som si: „Tak toto je to tvrdohlavé Vydavateľstvo Q111, ktoré si si vlastne dosť ľahko vážne, s desiatimi tisícmi korún československých (!) vo vrecku, založila a 25 rokov v ňom urputne bránila svoju predstavu o kultúrnych hodnotách?“ A prišlo mi ľúto, že tento môj vydavateľský príbeh bude mať už len krátke pokračovanie. Ale ktovie? Možno sa predsa len nájde niekto, kto má nielen podobný vkus ako ja, ale má aj peniaze!
Ktoré chvíle v práci vydavateľky boli a sú pre vás najkrajšie?
Z potvrdenia existencie gravitačných vĺn prognózovaných Albertom Einsteinom musia mať objavitelia úžasný pocit. Pravdaže, práve vydaná kniha sa nemôže nijako porovnávať s takýmto vesmírnym objavom. Ale keď ju držím v rukách a vidím, že je ako dobre upečený chlieb, je to pohladenie unavenej duše i chátrajúcej chrbtice.
Ako vnímate zmeny počas 25 rokov existencie Vydavateľstva Q111?
Najdôležitejšími udalosťami posledných 25 rokov je určite pohreb socializmu, oživotvorenie kapitalizmu a údajnej demokracie, kde však je, žiaľ, možné, že napríklad pán Váh-ostav-u (Tatier ešte nie) ozbíja drobné firmy, a nič sa mu nestane.
Hurikán spoločenských aj ekonomických premien zastihol aj vydávanie a predávanie kníh. Zanikli, či dosť podivne boli sprivatizované zväčša kvalitné štátne vydavateľstvá i Slovenská kniha. V súvislosti s privatizáciou spomeniem iba vydavateľstvo, kde som pracovala 29 rokov, čiže ho poznám, ba som naň pripravovala privatizačný projekt. Smejete sa na mojom počine? Smial sa aj privatizér, veď okrem domu patriaceho Mladým letám na rohu Vazovovej a Krížnej má dnes všeličo. Aj maličké vydavateľstvo Mladé letá, aj lukratívne Pedagogické nakladateľstvo, aj – súkromnú helikoptéru.
Ani na začiatku existencie som to nemala ľahké, veď sa vehementne ohlásil vtieravý gýč. No mala som celkom dobrý nápad. Kombinovala som peniaze utŕžené z predaja kníh s grantmi a zárobkom z vydávania propagačných materiálov i špeciálnych kníh pre rôzne inštitúcie, napríklad Vodohospodársku výstavbu, Slovenské národné múzeum, Prírodovedeckú fakultu, Olympijský výbor… Bol s tým síce batoh roboty, no ocenený slovami i peniazmi. Lenže nástupom dravých reklamných firiem protežovaných Mečiarom sa všetko zmenilo. A žiaľ, stenčili sa i granty. Viem, dotácia nie je nárokovateľná, ale ja som nezľavila z nárokov na kvalitu, a tak pevne verím, že na rukopisy z autorskej súťaže, ktoré boli štvorčlennou porotou najlepších znalkýň detskej literatúry vyhodnotené ako výborné, sa nezabudne
