Vyhľadávanie
Svetová digitálna knižnica otvorená
Virtuálny svet je opäť bohatší: 21. apríla spustili v Paríži do prevádzky projekt UNESCO a Kongresovej knižnice USA a jej partnerov pod názvom Svetová digitálna knižnica (WDL - World Digital Library). Táto umožňuje prostredníctvom internetu voľný, bezplatný prístup k vzácnym dokumentom svetového kultúrneho dedičstva, ako sú unikátne rukopisy, knihy, mapy, fotografie, filmy, zvukové záznamy.
V súvislosti s otvorením Svetovej digitálnej knižnice nás teší podiel Slovenska, a to konkrétne Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorá sa zapojila do tohto projektu, ako jedna z mála stredoeurópskych knižníc. Na slávnostnom podujatí v Paríži sa zúčastnil riaditeľ úseku automatizácie a integrácie Univerzitnej knižnice v Bratislave a predseda Slovenského výboru UNESCO Pamäť sveta Ing. Alojz Androvič, PhD., s ktorým som sa na túto aktuálnu tému porozprávala.
* Môžete našich čitateľov na úvod zoznámiť s myšlienkou vzniku Svetovej digitálnej knižnice?
- Hoci už dlhšie sú známe rôzne projekty internetových knižníc a archívov na národnej, regionálnej, bilaterálnej i medzinárodnej úrovni, len teraz sa podarilo po prvýkrát vytvoriť digitálnu knižnicu skutočne globálneho charakteru. Myšlienka vznikla v Kongresovej knižnici a jej cieľom - ako povedal „otec“ projektu a riaditeľ Kongresovej knižnice James Billington – „je podpora kultúrneho porozumenia prístupom k materiálom, ktoré sú zaujímavé a dôležité“. Projekt svetovej digitálnej knižnice má prispieť k zlepšeniu kvality a rozmanitosti kultúrneho obsahu a informácií vo svetovej počítačovej sieti, ako aj k výchove a výskumu na univerzitách. V snahe obsiahnuť celý svet, spojila Kongresová knižnica svoje sily s UNESCO, aby spoločne postupovali, vytvárali pracovné expertné skupiny, rozvíjali technické a obsahové stránky projektu, riešili výber dokumentov (ich zaradenie do registrov kultúrneho dedičstva, napr. Pamäť sveta) a pod. Prvoradou snahou WDL je, aby sa tu stretli všetky kultúry, jazyky, náboženstvá a rozmanité dokumenty z každého kontinentu. Momentálne najaktuálnejšou otázkou je, ako zdôraznil riaditeľ WDL John van Oudenaren – „poradiť si už od začiatku s veľkým množstvom obsahu a mimoriadnym záujmom požívateľov digitálnej knižnice z celého sveta“. Ani po technickej stránke neboli problémy s priepustnosťou liniek, tvorcovia WDL sa poučili z nedostatkov doterajších projektov (napr. aj z projektu EÚ Europeana, ktorý prelinkováva informačné zdroje zúčastnených európskych knižníc). Tento finančne náročný projekt podporili viaceré nadácie: Google, Quatar foundation, Carnegie corporation, KAUST, Microsoft a i.
* 21. apríl 2009 sa teda zapísal zlatým písmom do knihy medzinárodnej spolupráce knižníc. Čo všetko sprístupňuje webová stránka Svetovej digitálnej knižnice?
- Na stránke www.wdl.org možno nájsť skutočné poklady a to v príjemnom, dobre ovládateľnom používateľskom prostredí. Návštevník tejto doteraz najprofesionálnejšej stránky tu nájde vyše 1 300 dokumentov (pribudnú ďalšie) v štyridsiatich jazykoch z celého sveta. Záujemcovia sa s nimi môžu zoznamovať v siedmich jazykoch - angličtine, arabčine, čínštine, francúzštine, portugalčine, ruštine a španielčine. V zvolenom jazyku si možno vybrať dokumenty podľa miesta, času, témy alebo inštitúcie. WDL obsahuje rukopisy, knihy, mapy, fotografie, filmy, zvukové záznamy. Ku každému dokumentu je priradený informačný text a základné identifikačné údaje. Nájdeme tu napr. údaje o zaniknutých ríšach, prvý filmový záznam na svete od bratov Lumiérovcov, či prvú nahrávku hymny Marseillaise. Treba spomenúť, že WDL prináša aj materiály z fondu Univerzitnej knižnice v Bratislave.
* Prezraďte, ako sa podarilo vašej knižnici, zaradiť sa v tomto projekte k svetovým knižniciam – gigantom?
- Začalo to správnou informáciou v správnom čase. Kontaktovali sme zodpovedných pracovníkov v Kongresovej knižnici a informovali ich, čím môžeme prispieť. Generálny riaditeľ UKB PhDr. Tibor Trgiňa sa pracovne stretol s predstaviteľmi WDL na svetovom kongrese IFLA v Quebecu (august 2008). Naša ponuka ich zaujala a prijali nás do tímu zakladajúcich členov projektu (v novembri 2008 sme podpísali Memorandum o spolupráci). Tak sa Univerzitná knižnica zaradili medzi 27 najvyspelejších knižníc na svete. Zareagovali sme nielen včas na prvotnú informáciu, ale podstatné bolo, že sme boli pripravení po odbornej i technologickej stránke. Ponúkli sme časť slávnej Bašagićovej zbierky, ktorú už máme sčasti zdigitalizovanú a z nej komisia expertov WDL vybrala 10 dokumentov.
* Mohli by ste bližšie predstaviť túto zbierku?
- Zbierku tvorí súbor islamských pamiatok knižnej kultúry, ktorý knižnica v roku 1924 kúpila od literáta a zberateľa Safveta bega Bašagića. Obsahuje 284 rukopisných diel a 365 zväzkov tlačených kníh. Sú to materiály predovšetkým z oblasti náboženstva (korán, dogmatika, tradície, modlitby, náboženské právo), ďalej práce z filozofie, psychológie, astronómie, matematiky, politiky, dejín, lexiky, gramatiky a krásnej literatúry. Treba zdôrazniť, že od roku 1997 je zbierka zaradená do projektu UNESCO Pamäť sveta.
* Ide o mimoriadny úspech a potvrdenie kvality vašej inštitúcie. Zúčastnili ste sa na parížskej slávnosti otvorenia WDL – aký to bol pocit?
- Jednoznačne: úžasný a nezabudnuteľný. Stretol som sa a rokoval s predstaviteľmi tých najprestížnejších knižníc sveta. Úprimne som sa tešil, že sa Univerzitnej knižnici podarilo stáť pri zrode tohto projektu a potvrdiť jej vyspelosť na medzinárodnom poli. Vážim si to osobitne aj preto, lebo mám pocit, že na domácej pôde knižnicu z národných projektov akosi „vytesňujú“. Napriek tomu sme vybudovali digitalizačné pracovisko, rozvíjame digitalizačné služby a pokračujeme v digitalizácii zbierok, lebo šťastie praje len pripraveným!
* Dosiahli ste úspech, ale čo ďalej?
- Iste, účasť vo WDL je veľká vec, ale teraz nastupuje nová vlna intenzívnej práce. V oblasti digitalizácie sa zameriame na naše kultúrne dedičstvo. Tento zámer je podstatne širší, ale uľahčí nám vytvoriť predstavu, ktoré cenné dokumenty domácej (slovenskej) proveniencie by sme mohli ponúknuť do WDL, lebo Bašagićova zbierka je síce vzácna, ale má predsa len pôvod v inom kultúrnom a historickom regióne. Myslím, že máme z čoho vybrať a aj takým spôsobom pripomenúť bohatstvo fondov UKB, ktorá si v tomto roku pripomína 90. výročie svojho vzniku.
Okrem toho budeme propagovať Svetovú digitálnu knižnicu na Slovensku a v okolitých krajinách. Koncom apríla sme na seminári Infos zorganizovali hodinový telemost s riaditeľom projektu WDL J. V. OUDENARENOM z Kongresovej knižnice, aby sme priblížili myšlienku aj ďalšie zámery tejto jedinečnej digitálnej knižnice slovenským a českým knižnično-informačným pracovníkom. Budeme sa usilovať aj na iných fórach oboznamovať so svetovou i domácou digitálnou knižnicou, aby do povedomia najširšej verejnosti prenikli slová Koičiro MacuurU, generálneho riaditeľa UNESCO, ktoré si dovolím odcitovať na záver: „knižnice predstavujú kľúčové miesta na zabezpečenie univerzálneho prístupu k informáciám a na budovanie vedomostnej spoločnosti“.
Za rozhovor ďakuje Lýdia Čelková
