Vyhľadávanie
Toto je poézia V podstate bez názvu
je niekoľko svetov niekoľko rozhádzaných realít
ani tak nezáleží na usporiadaní
len v jednom som svedomie a zachraňujem svet
v ďalšom varím ratatouille
a v ďalšom som len zmätené malé nič
neviem o iných svetoch a realitách
v jednom sme obsadili vaše mestá
nasťahovali sme sa do vašich bytov
vaše deti sa stali nami
vietor nie vždy prináša búrku
pravda nie vždy pochádza zvonku
tu už na ľahkosti dosiahnutia cieľa bolo čosi divné
asi sme radšej mali ostať v lesoch
pozorujúc ďatle a kukučky
veď každá riadená udalosť
zapríčinila intelektuálne zlyhanie
teda naozaj?
nie je to len o miere (ne)zvládnutia situácií?
ďatle a kukučky
možno ešte zbierať huby a med
narodený z chaosu
premýšľajúc o náhode:
sv. Robert z Molesme skoná roku 1111
nie je však prirodzené že aj v takomto
na konšpiráciu ako stvorenom roku
niekto s menom zomrie
ale časové krivky sa pohli nezávisle od nás
starej technológii nájdenej kdesi v suteréne nerozumieme
novú si s ťažkosťami ale predsa len zasimilujeme
potom sme vám dali jedno slovo: ROBOT
privlastnili a osvojili ste si ho
ani len netušíte že šém máme stále my
nenápadne ukrytí za bučkami
premeníme vodu na poéziu
oheň blčí vo veršoch
zem kvitne lyrickým vyznaním
vzduch sa rozprestrel do strof
láska je vždy piaty element
stromy a šišky
jazerá a lekná
pomyslenie na ne vyprchá
len čo sa nám posteľ premení
na inštaláciu Tracy Emin
roztváraš náruč
chceš privítať lode
nie je isté či a. d. 907
pri Dowine vôbec nejaké boli
v ďalšom niekto obsadil naše mestá
nasťahoval sa do našich bytov
naše deti sa stali nimi
hovoria ich rečou
ťažko porozumieť
obrátili sme tisícročné duby hore nohami
víchor už neláme vetvy v korunách
zavije pri náraze na betónové piliere
ako keby toho nebolo dosť
všetko pokračuje dookola
proste: história
Možno Možno
možno je moje meno možno/
možno je stratená báseň
ktorú všetci tak úpenlivo hľadáme
na najnepredstaviteľnejších miestach
kde sa možno môže dostať len možno
možno chce byť spravodajským dôstojníkom tejto výpravy
preto na seba zobral identitu možna
a zelené sneženie zrazu vykryštalizovalo do obrazu
za ním sa skrýva duch siete – možno
možno má meno zaklínača/zaklínadla
je tajomná formula ukrytá v spisoch ministerstva zázrakov možno?
alebo ide len o systém zrkadiel?
hmm možno
možno (sa) revolučným spôsobom mení medzidňovosť
tam všetky oneskorené správy sú príbehy s nejasným koncom
dočasnosť sa premení na trvácnosť
možno na nemožno
možno žije v ročných dobách
možno je strom vietor dážď mesiac slnko sestra brat
možno je zo zabudnutého semitského kmeňa ktorý sa kedysi volal možno/
dnes jeho meno nevyslovíš
možno
možno je pán niekto a možno je pán nikto
možno som to ja
možno je moje meno možno
(ten kto mi nadiktoval túto báseň
možno pozná odpovede)
Defragmentarizácia
… deň každú minútu každý okamih
zvažujeme čo je dobré – zlé
a aj tak to vedie len k počiatku
k zapnutiu televízora
vetveniu a následne ďalšiemu zvažovaniu
zbieraniu farebných kamienkov
k pokusu o
defragmentarizáciu
Moderná klasika Rituál
žijem z ponúkaných obrazov ktoré ku mne prehovárajú
ty sa ticho modlíš v najvýchodnejšej kresťanskej katedrále
a výpravy stúpajú do vrchov v hi-end obuvi
neustále tak opakujeme rituál
ako uložiť vinyl na gramofón
a čakať čo príde
ďalší vyfabrikovaný oheň
na plazmových obrazovkách
závesných obrazoch
zjavenie sneh či hmla
modernej klasiky plné knižnice
vyťahujeme a ovoniavame
a aj keď do značnej miery záleží na formáte
ešte stále je množstvo informácií uložených v knihách
preto použiješ rituál
rovnako rybka naberá do papule zrnká piesku
aby postavila násyp
v akváriu celkom zbytočný
ako dervišský tanec japonských myší
nemožnosť poznať sám seba
odrádza vybrúsiť kameň do dokonalosti
pred nahromadením vznikal
anarchistický tlak mnohostí
dopili sme ponúkané nápoje
odhadzuješ šaty
keď sa končí program
vysnívame sa
do rán
Bez názvu Prvýkrát
v šatni si prezeráme povymieňané dresy
z prehratého zápasu
a nikomu nie je do smiechu
uvedomíme si len iné farby
tak ako sa menia v ročných obdobiach a na obrazovkách
ale toto vlastne nebola ani zmena
prirodzený nástup elektronického vetra nás zavial niekam
kde sme ani vo sne nepredpokladali že sa raz ocitneme
nemo civieme na zapľuvaný dvorček
ktorého sme už dávno súčasťou
pery odriekajú mantru na privolanie svetelnej bytosti
(najskôr v podobe ženy)
ktorá by nás vyslobodila
prebudili by sme sa na slnkom vyhriatej piesočnatej pláži
(tam kde sa surfisti ostošesť pretekajú s delfínmi)
nie netvrdím že je to nemožné
ale zatiaľ je dôležitejšie nakúpiť hygienické potreby
a zakonzervovať dresy
možno raz dopadnú takto aj tie naše
a my si v nich ešte s chuťou zahráme
Nešťastný Ale
som
permanentne nešťastný
bolí ma ľavá noha hlava a asi mám žalúdočné vredy
nasdaq klesá a niekde je vojna (dávno už vo mne)
bez peňazí v pasci monotónností
závislý od kávy alkoholu cigariet žien a slaného syru
nešťastný
prečo vlastne nie som žena?
veď hrdinovia už nezomierajú na hraniciach
nespokojný s bytom a dennou tlačou
sexuálne frustrovaný
nemôžem písať ani robiť v banke
otrávený z tvojich/mojich naivných rečí
potom nešťastný keď ich nepočujem/nevypoviem
a ty tu nie si
nemôžem ani len snívať o mori
vlastne zomieram nudou
ale:/
nakoniec sa ešte musím rozhodnúť
či sobotné popoludnie strávim na finále futbalového pohára
alebo dám prednosť fed-cupu
Šťastný Veď
šťastný že svieti slnko
la vie est belle
hráme futbal s loptičkou vylovenou z Dunaja
smeješ sa a výskaš
a opäť cítiť minerálne látky vo fľaši
šťastný keď sa dozviem recept na prípravu morských ježkov
a ešte aj márnomyseľnosť je spokojná
ako som predpokladal nejde o žiadnu alchýmiu
opäť len o petržlene a cesnaku
šťastný z hier v celulárnom priestore
z množstva bežných nevedomostí
z rozfázovaného pohybu
ten… premení ťa na zázrak
veď:/
šťastný si odložím nájdenú momentku
do archívu dobrých nálad
Ratatouille Predtým
predtým ako sme zjedli ratatouille
sme sa milovali
no vlastne sme dosť divoko súložili
láska sa nám z toho nevedno kam vytratila
ale aj tak to bolo pekné
predtým ako som uvaril ratatouille
sme sa rozprávali o archetypálnom lete
nič sa ti nechce nudíš sa a chýba ti sex
odpovedal som fľašou červeného v chladničke
a ešte že môžem pripraviť ratatouille
predtým ako som sa naučil pripravovať ratatouille
od mojej kamarátky
som ťa nepoznal
ale tvoje predĺžené krivky som už hľadal
v uliciach po baroch
na nábreží Dunaja
predtým ako moja kamarátka jedla ratatouille
niekde vo Francúzsku a bola zvedavá na recept
som miloval asi niekoho iného
predtým ako niekto zmiešal
baklažány tekvice a cukety
s paradajkami paprikami a cesnakom
dusil zmes na olivovom oleji spenenej cibuľke
až do mäkučka a nazval ju ratatouille
som nebol
Príroda
pozrieš
dva neposedné azurity
tvoje malé prsia
s konvexnými bradavkami
ulity slimákov
krátery miniatúrneho vulkánu
tak toto je príroda?
tvoje dlhé nohy
kmene sekvojí
osie hniezdo v bútľavine
mechanika ocelota
tak toto je príroda
v neprebudení zapáľ sviečku
nech je aspoň slabé svetlo so mnou
v hlbokých jaskyniach
(a tie sú)
hľadal som ďalší rozmer
teraz je uložený v tebe
Trigonometria
keď sa vzťahy dostanú do trojuholníka
opäť začne známa fígliareň
s hľadaním ťažiska
často vôbec nie je jasné o aký typ ide
rovnostranný rovnoramenný pravouhlý tupouhlý ostrouhlý
a kde sa vlastne nachádzaš
a kde som ja
nemenia sa uhly kontinuálne?
darmo ti recitujem „Pour toi mon amour“
a ty hovoríš že vyzerám sexi
podivná juxtapozícia
znemožňuje určiť vzdialenosti medzi vrcholmi
niekedy fakt neviem prečo sa anjeli pobavene prizerajú
ako sa trápim s riešením trigonometrických rovníc
Manuálna práca Dobrý pocit
vlastne mám dobrý pocit keď sa niečo urobí
pokosí sa tráva poviaže vinohrad opatrí sa statok a hyd
navarí sa obed uvarí káva a potom nesmie chýbať minerálka
vysaje sa dom kancelária či hviezdny prach
zapaspartujú sa pichlerove grafiky – nálepky
vytlačí sa prvá i druhá strana
nájde sa hríb a košík sa doplní o poľné kvety
zosieťujú sa všetky počítače atď. atď.
ale fakt je že neznášam manuálnu prácu
(darmo k nej hrá veselá hudba ako vo filmoch)
a tak tu popíjam krútiac krištáľovým pohárom
a z barovej stoličky sa snažím všetko organizovať
občas myslím na sex a na smerovanie sveta
na manuálnu prácu a štyroch protorobotov
píšem podobné básne ako je táto
alebo nasledujúca o životoch tetovaných drakov
lebo len píšem
a mám dobrý pocit
dobrý pocit
teda asi
Životy drakov
aké vlastne sú
životy tetovaných drakov
farebných rafinovane štylizovaných
zo ženských pliec prsníkov brušiek zadočkov stehien lýtok…
často orosené výživným spermatom
neskôr zas ocmúľané bezzubými ústočkami dieťaťa
napadnuté celulitídou zvrásnené striami
nemohli sa brániť
pri chladnúcich pohľadoch milencov
teda aké vlastne sú
životy tetovaných drakov
z dokonalých ženských tiel
z telocviční galérií a múzeí horských parkov
celý čas hľadajúcich svojich princov
(nie nevyhnutne na bielych koňoch)
vyhladené do matného lesku očakávania
vypuklé beznádejou opitých nocí
dorezané do krvi ostrím samoty
aké sú
životy tetovaných drakov zakliate v tvare
vypreparované klimatizáciou bankových hál
oslepené neustálym blikotom monitorov
s rozprestretými krídlami leteli za kariérou
a potom zaspávali otupené barbiturátmi
pred plaziacou sa depresiou
aké by vlastne mohli byť
životy dráčikov a drakov
ktoré na veky vekov
zostanú na papieri
v mimoúzemnosti
Na brehu mora Niekde v meste
zabalený v oslom loji s hlavou delfína
je jasné že šťastie sa ukrýva v mori
tam kde sa usmievajú kôrovce
úplne bez seba z ambientného pohybu
mapa mesta a jej čudný krypt
ma uzavrel vo svojom vnútri
cítim závan klaustrofóbie
z hĺbky predsa niečo prúdi
niekde na piesočnatom pobreží som ja
tráva rastie na druhom brehu
v strede vidím dieťa
chceli sme plávať vlnami amfetamínu
teraz sa zdá že nemáme silu
končí sa vek naivity
a terén sa pomaly mení
len Slovnaft v diaľke ako fatamorgána
ešte dymí
v tomto meste
som navždy ochabnutý
v tele delfína
s osľou hlavou
už nie je kam
už nie je kam
už nie je kam
paparapapááá
Niektoré veci sa nemenia Od čias Anouk Aimée
stáva sa to akosi pričasto
nemám pri sebe pero
a tak sa množstvo myšlienok stráca
zaujímavé že neprítomnosť časomiery
vyvoláva rovnaký efekt
kde hľadať stratený čas:
v smutnom úsmeve Evy Kostolányiovej
jej médiom zmenenom hlase
alebo:
muž so ženou sa po piesočnej pláži prechádza
ona počúva on rozpráva
a hoci sa celý svet zrýchlil
niečo v nás ostalo stáť
ako jazyk medzi dvoma kúskami čedaru
oko v prievidzi
spôsob reštartovania motocyklu
rozkolísanie vecí
– no?
pri návale energií
stojíme v základnej šermiarskej pozícii
mise-en-garde
predĺžená hrana vytýči trajektóriu
v obrane i v útoku
sústredene pozeráme cez sieťovanie masky
pripravení – nech teda kordy spievajú
ako cikády
rovnaké nakoniec zostanú
aj naše názory na kura vindaloo
Uzavretý
uzavretý v kolobehu
v priestoroch v budovách v kultúrach
v jazykoch v slepých oknách
(pôvodne priemyselných objektov)
rozmýšľam ako z toho von
zdá sa že to nebude také ľahké
ako otvoriť plastovú fľašu s perlivou minerálkou
aj keď aj tu sem-tam hrozí nebezpečenstvo vytrysknutia
straty triezveho pohľadu pri násilí a rýchlosti
a už často nevnímam čo mi vravíš
jem jablká zo stromu určeného na vyrúbanie
pritom sa treba prekopať von
cez napadané jesenné lístie pred prahom
lebo ako potom zachraňovať svet
mon dieu!
Žena s hviezdnou mapou Veď ako inak
v Jardin des Tuileries
v spomienkach na:
„zaživa v Bystrici po smrti v raji“
v Sade Janka Kráľa
(si) všade a nikde
na pomedzí Pankowa a Prenzlauerbergu
na pravom brehu rieky Mur
pri Vácskom ohybe
rýchlosťou šípu
prebleskne poznanie
len ty
jediná
žena s puncom
na tele
klúč mapa
telo
ak ja som stroj
buď mi teda dea ex machina
Puncový úrad
rozvírili sme hladiny na rôznych úrovniach
jedna je medzi terasou môjho bytu
a Puncovým úradom Slovenskej republiky
na námestí neďaleko rastú zatiaľ ploty a zábrany
kam sa medzihladinnosťou nikdy nedostanem
potom tu stojím celý nesvoj
v bielej košeli s čiernymi pásikmi
tak ako sa ti prijímajú gratulácie
medzi cigaretou a antikoncepčnými pilulami
medzi dvoma hladinami
poskladaná z drahých kovov
určite raz nájdem znamenie
signum commune cehae
potom zažijeme spolu:
Zlota Era Rzeczpospolitej Obojga Narodów
bez bitiek a pohrôm
tento príbeh sa nakoniec aj tak raz skončí
na puncovom úrade
Zelinkár
„Kdo chce viďeť také ščepi, na kterích budú o volakterí rok zvenku černé jablká jako širák a znútra obzvláštnej chuťi? Kdo chce viďeť ščepi, které ňikdá ňebudú kvitnúť, a predca budú mať víborného šmaku jablká? Téš sľivkové stromi, na kterích budú sľivi bez kóstek; téš krpaté stromki nad zemú na tri, ba ľen na dve padi visoké, které majú pen jako tlstí prut a uš kvitnú; teto ai inšé mého hospodárstva skušenosťi kdo bi chcel viďeť, ňech prínďe do mojéj chudobnéj zahradi.“
Juraj Fándly: Piľní domajší a poľní hospodár, Druhá stránka, s. 48.
z vŕškov lúk samôt a slatín
vynoril sa opäť nájsť svoj prales
prežil veky sám opustený
to čo ti povedal šaman je už dávno v kremíku
tam bujnie každučičká byľ
(v tvare listu je strecha domu krytina okolia bazénu
okvetné listy letia k iným súhvezdiam
koreňový systém dávno zabsorbovala sieť)
šípová ruža ktorú som ti dal
ja pre tú chvíľu zelinkár
ťa navždy privonia ku mne
krásna bailadora
prespieval sa lesmi hájmi späť k nám
vznášal sa nevidený cestou lián
zázrakom pootvoril dvere
nikdy nezabudni na byliny mýty a ságy
z nich vyextrahuješ prepotrebnú zeľ
(po užití bunka stratí pamäť
gén zmutuje v mém
zaplápolá vnútorný zrak)
veď fiat lux
môj druh – zelinkár
navždy zostávam
snáď až do konca vekov
s tebou
dula ako jedna z posledných odchádza
z konárov a vetiev
už sa čaká len na teba
cibéba
Amateur d´ art
qeridda mamacita
dlho predlho som tu nebol
a riečny most vyzerá zrazu ako/
nádherná priestorová inštalácia
rieka samotná – vrchol landartu
amateur d´ art
skryje sa do cesnaku ako/
do našúpnutého banánu
v lese pátra… hľadá jeleňokravu
v mori spermioveľrybu
vo vzduchu helikopotvoru
a nahota? nahotu koncept zmení
mi amor
znamená to niečo
že plačem za Finneganom
ja viem už nikdy sa nezopakuje
grand pas de quatres
(Maria Taglioni/Carlotta Grisi /
Fanny Cerrito/Lucile Grahn)
tak zrolujme baletizól
¿y porqué la aspiradora no esta en la vitrina?
Hlucho
kde bolo tam bolo ostalo hlucho
zamlčané tajomstvo vypovieš
sochy môžeš obracať (hoci) tvárou v tvár
nech len krik spustí víchor
sviečky na vzdialených miestach hasnú
v otvorenom patiu zvuk mizne
kráčam chvíľu mestom duchov
v brutalite administratívnych budov ozveny
echá nikto nepočuje
tak strašná je nepočúvateľnosť
( – )
(…)
prichádza čas
vidieť obrazy
Vidieť obrazy
abstraktné obrazy zrazu
z bodu splynutia zraku a hmatu
zimné verše sa v lete potia
tak čo sa stane s láskou jesennou?
v rozfarbení jarí/
vidieť obrazy je rovnako dôležité
ako uvedomiť si kde a v akej situácii sa nachádzame
kniežací kameň alebo:
upravená hlavica rímskeho iónskeho stĺpu
vidieť obrazy v obilných lánoch snehových poliach
stopy po návštevníkoch a lyžiaroch
v každom poháriku škótskej s ľadom/
vidieť obrazy
spoznať čo je a čo nie
(živú líšku som prvýkrát videl
až 26 ročný v Kapadócii)
doteraz boh či jazvec sú nevidení
je len jedno múzeum kde sa osi krížia
V kruhu Cremé de la cremé
nie je ľahké ochutnať polevu básne
svetlo fantázie rozsvieti sa/
vtedy a len vtedy
keď kvapká sladký krém:
na rovine v diaľke vidieť iba veže kostolov
v prevrásnených údoliach
roztrúsené mestečká tam/
najlepšie uvidíš horské končiare
zo striech katedrál
palce nôh tanečníc sú tvrdé
pokožka postupne rohovatie
na lúke sa pohyb mení na kvety
ty na vílu a potom:/
rôzne miesta sa stanú lúkou
tráva a mach všetko zjemnia
všetky prvky jedno sú
stačí pouvoľňovať určité sily
zrýchliť vykonávacie operácie
a potom už: snažiť sa život skôr spomaľovať
soľ nad zlato cremé de la cremé
pozn.: Lomky (/) na koncoch veršov poukazujú na miesta v básňach, kde sa verše prekrývajú
Bonus
Herr Komisár
áno pán komisár
videl som šialené ženy mladé a pekné
ako si roky odopierali lásku i sex
nedali nič na chémiu
vraveli že nevedia čo chcú
nie neboli z Viedne
ale aj tak vy im pomôžete
ach pán komisár
niekto ich okradol o ich životy a identitu
veď keď sa do prázdnoty namiešajú kúsky humoru
nemyslím si že vznikne šedá
možno ešte stále veria na rozprávky
viete ako napríklad o halucinogénnej žabe
ale podľa mňa za tým niekto určite je
vy ho vypátrate
prosím musíte
musíte
áno pán komisár
niečo na tom bude
upodozrievate… upodozrievate
na okraji operujúcu skupinu romantizujúcich básnikov
ozbrojení a nebezpeční
svojimi ergonomickými klávesnicami
vybavení ako špičkoví hackeri
lámu srdcia dievčat a žien
a že už aj do nemčiny
bože oni potiahnu na Viedeň
a potom ach nechcem ani pomyslieť
Herr Komisár som vám plne k dispozícii
Herr Komisár
