Havranjel

Eva Luka: Havranjel

Slnečnica

Slnečnica je priama, udiera do teba svojou nehanebnou

rukou, nie vždy sa to dá vydržať. Ale vlastne, čo je zlé na tom,

že svieti: zabite žiarovku. Je taká plodná. Tehotná vlastnými

semenami. Stále nezávislá,

v dobrej nálade. Akoby ťa chcela dráždiť

svojím doširoka otvoreným, rozškľabeným úsmevom.

Nemôže za nič, proste sa takto narodila. Narodila sa, aby bola

neznesiteľne žltá, aby chlípavo, ako naschvál,

prijímala deň.

Nezáleží na tom, koľko trvá jej život.

Je tu, aby sa smiala. Aby búchala malíčkom

na oheň, svietila do absolútna, desila

radosťou. Jej krása: žieravienka,

mnohovrstevnica. Nezáleží ani na tom,

odkiaľ prišla. Je ako dlhovlasá

cigánka: kým je mladá, kochá sa vlastným telom,

na večné veky sa k nej obracia

opacha láska. Slnečnica, žltá

ako dôvtipná urážka; chlípna

k životu, k tej smutnej

beštii.

Hriech

Svetlo je Svetlom, Tieň Tieňom a Hriech

Hriechom, len kým na Usporiadanie Sveta

dozerá Triezvosť Úsudku, nahliada

Strážnik Rozum, len kým má Svet

poctivo vztýčené Mantinely a Pravidlá

neporušené spočívajú na jeho kadidelnici,

ktorá zaberá Presne Vymedzené Miesto.

Ale len čo dostane Svetlo, Tieň a Hriech

do očí ten, kto vidí Svet naopak,

obrátene, zdeformovane, posunuto, šikmo, alebo jednoducho

iba trochu inak, môže sa zrazu stať

Svetlo Tieňom,

Tieň Hriechom a Hriech

Svetlom.

Keď sa stane Hriech Svetlom, prináša to

v usporiadaní Sveta zvláštne vzrušenie.

Doteraz rovnakým spôsobom upratané Veci

si začnú šepkať Nezmysly, ktoré sa stávajú

Zmyslami; s nálepkou Hmatu, Čuchu, Zraku, Sluchu

a najmä Chuti Nepoznanej Rozkoše. Veci

začínajú svoje malé Bojkoty, Revolúcie a Prevraty.

Veci si obliekajú šaty naopak, vymieňajú si navzájom

svoje pohlavia, gramatické (rody) aj skutočné (patriace Hermovi

i Afrodite). A zase naopak. A naopak.

Ale skutočne Zvláštne Veci prídu až vtedy,

keď sa Hriechom stane

Svetlo. Vtedy bláznivá hra na tretieho končí,

Triezvosť Úsudku sa váľa v blate, Rozum

s nohavicami postihnutými vlastnými fekáliami beží

kade ľahšie a Pravidlá

narážajú do svojich Mantinelov ako rozzúrené býky 

do svojich toreadorov.

Pretože keď sa Svetlo stane Hriechom,

Svet stemnie a svoju nadvládu nastúpi

Tieň. Nepreniknuteľnou Čerňou zaplaví

Veci, Mantinely, Bojkoty, Nezmysly

i Zmysly; krídlami Havranjela zastrie rozdiely

medzi svetlom a Svetlom, tieňom a Tieňom,

hriechom a Hriechom. Hriech

vystúpi z tmy, takmer nevidený, a bude kráčať

stemnenou ulicou. Konečne bude chvíľu Tieňom,

chvíľu Svetlom

ale najmä tým, čím je od počiatku Sveta:

Samým Sebou. Iba

Samým Sebou.

Muž a žena

Som žena, ktorá je zároveň mužom.

Pretože som žena, chcem vlastniť muža, ktorým som.

Pretože som muž, chcem vlastniť ženu,

ktorou som. Pretože som žena, ktorú chce vlastniť

muž, ktorým som, utekám pred ním.

Pretože som žena, nevládzem.

Pretože som žena, dobehne ma.

Pretože ma dobehne, bránim sa.

Bránim sa ako žena. Aj ako muž.

Pretože som muž, zostávajú mi na tele

krvavé rany. Pretože som žena, zostávajú mi také isté

na srdci.

Pretože som žena, lížem si ich.

Pretože som muž, nad celou tou skazou mlčím.

Pretože som muž, odchádzam od seba; opúšťam sa.

Pretože som žena, neostáva mi iné, iba čakať;

alebo odísť tiež. To druhé

je ťažšie.