Vyhľadávanie
Homme fatal
Vysoko nad morom,
v zámku na striebornej retiazke
ťa víta tvoj milý.
Všetko už nachystal: divinu,
desatoraké víno i hodvábnu posteľ –
a tu konečne prichádzaš: opojne
ľahká, vo vlasoch drobné semienka
poľných kvetov so spevom vtákov. Žiarivo
vystieraš svoje unavené srdce
k nemu, k prameňu. Netušíš, že
len čo zaspíš, potajomky
ti vyberá kľúče, čo nosíš za pásom
a uteká do trinástej komnaty:
zúfalý tam nájde obraz neznámeho, úplne
iného muža.
Princ
Môj milovaný princ
už neprichádza ku mne na krásnom koni
s magickou žiarou a s vencom hviezd.
Prichádza na dotlčenej, krívajúcej mršine
s vypĺznutým chvostom a riedkymi zubami.
Ledva sa vlečie – a mne je ťažko milovať.
Ešte sme mladí
a ja stále myslím na to isté:
kde sme urobili chybu a
prečo sme tomu nedokázali zabrániť –
ty a ja.
Údel
V meste nerestí a neviazaných lások my dvaja
žijeme svoj bezúhonný život;
každý v inej štruktúre rodinného klanu
s vôňou mláďat, obohnaní
ostnatým drôtom
a plní túžby, ktorú tajne zapaľujeme do písmen –
takýto je náš údel: celý život sa dotýkať
a odovzdávať jeden druhému
len v básňach
a snoch.
Spoveď
… a ešte niečo ma trápi, Otče,
zo všetkého najviac:
ľúbim ženatého muža. V noci
nemôžem spávať; túžim po ňom telom
i dušou, stále
sa vo mne bijú dve mocné, protichodné sily
a ja neviem, či chcem vydržať…
Vieš, Bianca, láska je vzácny dar,
ten najvzácnejší,
a treba zaň ďakovať každý deň. No
čokoľvek urobíš, mysli na jedno:
ak poslúchneš rozum, budeš trpieť;
ale ak ho neposlúchneš,
budeš trpieť ešte omnoho viac.
(zb. Homme fatal, 2008
