Ukážka z diela

Labyrint okolo rúk

prístav

 

pohlavie dvoch dvier

zatváranie a otváranie ženskosti

ešte v dlhej červenej sukni kľačala a objímala si kolená

 

dvere padli v poslednej zákrute

dcéra syn muž všetko naraz

 

rozbúrenosť

rozvlnenosť

tvrdosť smaragdových očí sama sa bojíš mŕtvych čajok

komicky vykrútené zobáky

čo počuješ je krok do rokliny

 

tancujúca žena sa šmýka

 

po nitkách

pavučiny

zarosené okná

(dych a dýky)

 

noc

(spenená morská hladina)

rozbíjajúca sa o breh

krvavými slzami

 

schúlená púšťam more

cez seba

 

vodopády

 

som iba kvapka

v mori rôznych prúdov

tečú a prelievajú sa cezo mňa

studené

horúce

 

som v tvojom malom pohári

neviditeľná tisícina pocitu

tak si tu plávam pomedzi oheň

 

tu nie je priepasť

 

len ľahký smútok pod pokožkou

na chvíľu uzavrieť uzavrieť (sa)

obkresliť

rozložiť jazvy na druhú stranu a pozorovať

tŕpnutie úst

hľadieť na kométu rozšírenými zrenicami

odkryť sa vlnám dýchať v hlbinách

prežiarených dychom

prúdiť si cez prsty veslovať tam

kde prítmie pohládza hrdlo

nemej holubice

 

sme tu tri v jednej chvíli

 

zakliate v obraze na zamknutých dverách

klenieme sa cez seba,

šesť rúk na šiestich stenách,

v jemnosti podobné riečnemu toku

na vlhkej hline...

 

ako trojžena kráčam pobrežím,

púšťou a tichým vzduchom.