Vyhľadávanie
Bezbranný, chopí sa tvojich kolien, bývalý víťaz, teraz prosiaci; len morská pena dáva krásu jeho nahote, len morské hviezdice ho zdobia. Je to len rybí sliz, čím páchne? Je to pach krvi z bojísk, pach lások nerovných, pach vypálených očí? Pach života?
Tým všetkým páchne osud, ktorý ti zviera kolená.
Prijmeš ho, či sa odvrátiš späť do dievčenstva? Do hier, keď lopta bola loptou, a nie symbolom, k práci, keď bielizeň bola priadzou, nie pokušením nahoty? Keď hmat slúžil ruke, ale neprebúdzal pleť?
Chvieš sa, prebudená. Niet návratu.
Je to len krv, kto hľadá východisko?
***
Rozhodíš ruky vtákom, nech zobú vzlyky, tie vzdušné korienky, trhané v samote, nech duša, spáč milujúci zo sna, sa prebudí. Započúvaná, blúdiaca za hlasom Orfeovým podsvetím spánku, z klbka sna pradúca.
To precitnutie rozochvieva nozdry, krídla, ktorými vzlieta túžba, ten bojovník, spiaci na štíte; hľa, vyskočil a behom rozvlnil suknicu. A máva práchnom.
Nie, nevracaj sa do zjavností. Sen v husom blate liahne labute.
***
Nahota, ten šat len čakajúci na spichnutie. Ale už horúcou ihlou šitý čertami. V purpure lásky, v šarláte šialenstva, vždy v zdrapoch, na ktoré vášeň trhá nehu.
