Vyhľadávanie
V Moskve
(1945)
Vendelína Javorku zatkli 13. júna 1945 v Bukovine na juhu sovietskej Ukrajiny, kam prišiel ako misionár. Počas vyšetrovacej väzby ho zväčša držali v maličkej cele o rozmeroch jedného metra štvorcového. Bolo vylúčené v nej normálne sedieť alebo si ľahnúť. Občas ho premiestnili do inej miestnosti, no v stiesnených priestoroch ležali viacerí plece pri pleci na pričniach a až na povel dozorcov sa všetci naraz smeli obrátiť. Vyšetrovanie trvalo niekoľko mesiacov, keďže byrokracia v Sovietskom zväze pracovala nesmierne pomaly a nedokonale – všetko sa vlieklo a doba utrpenia vyšetrovaných sa predlžovala. K vyhláseniu formálneho obvinenia došlo až 12. novembra 1945. Bolo chladné ráno, keď' ho z podzemia veľkého väzenského komplexu vyviedli na prvé poschodie. Kráčal medzi dvoma vojakmi s rukami vzadu spútanými po chodbe s drobnými oknami. Vonku snežilo a páter, keď zdvihol hlavu, si všimol na rímse skrehnuté vtáča so žltým bruškom, postávajúce na jednej nôžke. Po mesiacoch v kobke videl prvého ozaj slobodného Božieho tvora. Cestou sa minuli s mladým uniformovaným pomocníkom, ktorý bol viackrát prítomný i pri Javorkovom výsluchu – Širokým opaskom svoje obete mlátil a päsťou udieral do tváre. Aby si pritom nezakrvavil košeľu, rukávy mal vždy vyhrnuté nad lakte. Chlapče, prečo ma biješ? Veď som ti nič zlé neurobil, povedal mu Javorka raz, keď sa, zbitý, pozrel mučiteľovi do tváre. Teraz ho stretol oblečeného vo vyžehlenom saku s dvoma odznakmi na klope: plešatým Leninom a s komsomolským odznakom Za aktívnu prácu pri ochrane verejného poriadku, veľkým ako polovica dlane, Aj na ňom v strede boľševický bôžik. Eskorta s pátrom nestála mládencovi za pohľad.
