Ukážka z diela

Sme (stále) príbuzní na začiatku

Osamelí bežci vo výbere Jána Štrassera

Dávna tradícia

Možno, že prší. Šero medzi
večerom a ránom sa vytrvalo varí
v prázdnej kuchyni. A ďalej rastú holé
ošarpané steny mesta, do ktorých
odjakživa čosi drmolíš. Tieň otáľa,
pohyb sa nezastaví. Si nomádsky
kmeň plný nevyrieknuteľných slabík. 
Do steny: hovoriť, kráčať. Len sa
pri tom nezastaviť.