Vyhľadávanie
Sedeli v trolejbuse a vedeli, že je to sen. Prinajmenšom Ardea C. to vedela a Umberto E. bol v jej sne, nebolo však vylúčené, že Umberto sníva a Ardea je súčasťou jeho sna. Naľavo od nej stál muž, vedela, že je to revízor.
Nikto z cestujúcich sa nepozastavoval nad tým, že obaja, Ardea i Umberto, sú husto posypaní žabami a pijavicami, možno aj ostatní cestujúci snívali, a tak všetko nezvyčajné prijímali bez vzruchu. Revízor vytiahol odznak a začal kontrolovať lístky. Ardea si bola takmer istá, že je jediná, ktorá platný lístok nemá, no sedela bez pohnutia. Trolejbus zastavil pred budovou fakulty. Pozrela spolusnívajúcemu do očí, nenáhlivo sa postavili a vystúpili z vozidla na ulicu. Bolo to príliš jednoduché. Odrazu im prišlo veľmi zvláštne, že sú oblepení slizkými živočíchmi, začudovane na seba hľadeli. Tu príbeh končil – sen nemusí mať výraznú pointu, Ardea si ju neskôr vymyslí.
Hmlisto k nej doliehal hlas profesorky prednášajúcej o Ecovi. Ardea sa tvárila, že zapisuje, čo profesorka diktuje, v skutočnosti písala o žabách, o sebe a o Umbertovi v trolejbuse. „Toto poznanie nám umožňuje, podľa Eca, sociálna encyklopédia. Žijeme v tomto systéme, akomsi semiotickom prostredí, v kultúre. Povaha našej kultúry predurčuje proces, v ktorom sa veci stávajú znakmi,“ zacitovala profesorka. „V kultúre sa môže každá entita stať semiotickým javom. Zákony signifi kácie sú zákonmi kultúry,“ dodala. Vtedy žaby pozoskakovali z Ardeinho tela na lavicu, bezhlavo sa vrhli k umývadlu, ale nikto si ich nevšímal, profesorka pokračovala v monológu a ani keď sa jej jedna žaba vysrala do skrípt, nedvihla zrak. „To, že symptómy interpretujeme, znamená, že ich uvádzame do vzťahu s ich možnou materiálnou kauzalitou, ktorá následne funguje ako ich obsah,“ povedala profesorka. „Kokotina,“ povedala žaba. Ardea sa strhla, neverila, že jej žaba nerozumie citácii z Eca, jej čudesná mentalita a predovšetkým vulgárny slovník Ardeu znechutili natoľko, až sa odhodlala vsugerovať si, že sen neskončil výstupom z trolejbusu, ale stále trvá, že replika žaby v ňom vyjadruje Ardein v podvedomí hlboko zakotvený sklon k hrubosti. „Podľa Eca, skôr sa vzťahuje replika na prvky, ktoré je možné zámerne utvárať a znovuvytvárať, aby mohli označovať. Má na mysli napríklad fonémy a morfémy, ktoré môžu tvoriť zložené slová a vety,“ povedala profesorka. „Tvorca sa snaží vytvoriť taký pohľad na svet, ktorý bude od štandardných spôsobov vnímania čitateľa odlišný,“ dodala ešte. Žaba si začala divoko trieskať hlavu o stenu, Ardea na ňu pozerala, žabino konanie v nej vyvolávalo obavu, že je psychicky chorá, čo by mohlo znamenať, že i Ardea je rovnako narušená. „Práve interpretačné úsilie vyžadované umeleckým dielom uvoľňuje, podľa Eca, silné a komplexné pocity, aké človek zažíva pri čítaní veľkého literárneho diela. Ide o také zložité pocity, ako je pocit uspokojenia, radosti či pôžitku,“ zaparafrázovala si profesorka. „Možno aj z toho, že sme niečo také komplikované pochopili,“ dodala zo srandy. Žaba sa vygrcala do umývadla, ostatné jej družky bujaro tancovali na katedre, pričom po sebe nechávali lepkavé odtlačky, pľuli do tabule a po chvíli sa začali nekontrolovateľne množiť, onedlho bola celá miestnosť pokrytá slizom. Zvuk hlasného, nepríjemného kŕkania načisto prehlušil diktujúcu profesorku, ktorá, už viac-menej pre seba, hovorila: „Prezupozície, to sú v texte stopy, ktoré nás dovedú až do cieľa konečnej interpretácie. Eco chápe tieto prezupozície ako kontradikciu, z toho vyplýva možnosť viacerých záverov. Úlohou moderného textu je totiž vyjadriť protikladnú pluralitu vlastných záverov, ponechávajúc slobodnú voľbu na čitateľa, alebo rozhodnúť, že neexistuje nijaká možná voľba.“
Na tomto mieste by teda malo prísť niekoľko protikladných pluralitných záverov, uvažovala Ardea. Napríklad: Profesorka sa premení na žabu a začne sa množiť. Desivé. Alebo: Žaby profesorku zožerú a vyvrátia. Alebo: Vysvitne, že Ardea sa celým menom volá Ardea Cinerea. Prípadne: Ardea sa pozrie do neónovej žiarovky a v tej chvíli sa prebudí, na celý sen zabudne a do zošita si zapíše len relevantné poznámky. A čo takto: Opäť sa ocitneme v rámcujúcom priestore trolejbusu a revízor si od Ardey znenazdajky drzo vypýta cestovný lístok. Tu by sa príbeh naozaj končil a bolo by na čitateľovi, aby odpovedal na závažné pluralitné otázky: O čo tu ide? Má Ardea lístok? Ako sa Ardea volá celým menom? Čo má Umberto spoločné so žabami? Čo má Eco spoločné so žabami? Akú úlohu v tomto všetkom hrá Sigmund Freud? Ak v tomto všetkom hrá Sigmund Freud nejakú úlohu, prečo ho nikto nikde nespomenul?
