Jozef FELIX sa narodil 27. mája 1913 v Ružomberku. Základnú školu vychodil v rokoch 1919 – 1923 v Čimhovej. V rokoch 1923 – 1931 navštevoval Štátne reálne gymnázium v Ružomberku. V rokoch 1931 – 1935 študoval slovenský jazyk a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Karlovej univerzite v Prahe a na parížskej Sorbone. Po štúdiách nastúpil roku 1935 ako stredoškolský profesor na gymnázium v Kláštore pod Znievom, po troch rokoch prešiel do Štátneho gymnázia v Bratislave, kde pôsobil do roku 1944. V rokoch 1945 – 1949 bol dramaturgom činohry SND v Bratislave, v rokoch 1949 – 1951 pracovníkom Literárnovedného ústavu SAVU. V rokoch 1951 – 1960 bol redaktorom a vedúcim redaktorom vydavateľstva Tatran (pôvodne Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry). Do Ústavu slovenskej literatúry SAV sa vrátil v rokoch 1961–1967 ako samostatný vedecký pracovník. Roku 1967 sa habilitoval na docenta a pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako vedúci Katedry romanistiky. V roku 1974 sa vrátil do Literárnovedného ústavu SAV ako vedecký pracovník. Ako vysokoškolský učiteľ, docent a univerzitný profesor odchoval množstvo romanistov a dlhé roky významne ovplyvňoval estetické kritériá a hodnotové normy v celej prekladateľskej obci na Slovensku aj ako oponent či, naopak, poradca a spolupracovník najnáročnejších projektov v oblasti umeleckého prekladu (napríklad Dante, Rabelais a iné). Literárnej kritike sa venoval už ako vysokoškolský študent v Prahe. Od tridsiatych rokov publikoval svoje recenzie a kritiky v Slovenských pohľadoch, Eláne, v Národných novinách, spolupracoval s rozhlasom. Zomrel 14. apríla 1977 v Bratislave.
