Od knižného debutu Michala Hvoreckého uplynuli štyri roky. Vtedy zatuchnutú hladinu slovenskej literatúry rozvíril Silný pocit čistoty. Drsný a cynický, no zároveň svieži a duchaplný. Kontroverzný, ale nesporne zaujímavý. Jednoducho – silný. A u autora pár rokov po dvadsiatke rozhodne prekvapivý. Natoľko prekvapivý, až si ho trh vyžiadal ešte raz. Silné pocity sú znova tu – tentoraz dokonca v obálke, ktorá ladí s obsahom. Nemožno sa čudovať ohlasom, ktoré kniha vyvolala. Anarchista s rukami plnými jaziev si predsa vďaka nej našiel spoločné slovo s intelektuálom a čitateľ s kritikom. A aj keď je kniha svojou podstatou science-fiction, nemá problém predať sa za hranicami ghetta. Prečo? Silný pocit čistoty na prvý pohľad zaujme jazykom. Bol odlišný v deväťdesiatom ôsmom a vyčnieva z davu aj teraz. Nie je to suchý a kostnatý jazyk literatúry, ale živý prostriedok komunikácie homo sapiens. Aj vďaka nemu Hvoreckého postavy žijú. Aj keď sú práve mŕtve. Jazyk, podporený precíznou stavbou textu a skutočným rozprávačským talentom vytvoril kvalitné základy, o ktoré sa oprel príbeh – cynický ako svet okolo nás.
Rastislav Weber
Najdôležitejším dôvodom, prečo Silný pocit čistoty natoľko upútal pozornosť, je fakt, že Hvorecký je prvý, kto u nás do literatúry vniesol život a pocity Vizuálnej Generácie, čo je označenie, ktoré spája Generáciu X (1963 – 1973) a Generáciu Next (1974 – 1984). Jej svet tvoria hypermarkety, Internet, komerčné televízie, Sega, cestovanie, Playstation One, tanečná scéna, PS2, pc a video hry, techno hudba, ovca Dolly, antiglobalizmus, sms a tak ďalej. Hvoreckému sa však podarilo vyjadriť životný štýl nielen našej generácie. O tom, že hovorí niečo, čo je dôležité pre ľudí nielen u nás, svedčí aj úspech jeho knižiek v Česku a v Poľsku.
Pavol Minár
„Trol je kniha hodná širšej pozornosti. Skvelá aktuálna téma v kombinácii s autorovým „vypísaným“ pútavým štýlom vytvára dielo, ktoré by malo kolovať z ruky do ruky. V konkurencii súčasnej slovenskej literatúry nie je nikto iný, kto by vedel motív internetových dezinformácií a nenávisti spracovať tak prirodzene a dobre. Na pomedzí reality a fikcie sa mu podarilo vytvoriť neistotu, ktorá bude čitateľov kváriť ešte dlho po poslednej stránke“.
Katarína Holetzová: Tie časy nechcete zažiť, aj keď v nich žijete
In: Magazín o knihách, SME, 2. 6. 2017
Literárna montáž a sampling spojený s autorsky aktualizovanou fantastikou dáva Hvoreckého próze od začiatku špecifický kolorit, ktorý popredný odborník na sci-fi O. Herec nazval „panoptikum popkultúry“. Problémom i výhodou kyberpunku – čo je podstatný žánrový rámec Hvoreckého textov – je „estetika šoku“ ako ju charakterizoval už v polovici minulého storočia W. Benjamin – v jarmočnej vrave civilizácie je lyrika sama osebe nefunkčná. Azda preto prekvapujúce riešenia v prekvapujúcom prostredí Hvoreckého próz, kde nič, ani Paríž nezostáva na svojom mieste, zvyšujú košatosť tejto estetiky aj cez výrazovú pestrosť najrozličnejších exkurzov a citácií z politológie, marketingu, teórie reklamy, sociológie či estetiky. Aj keď tento typ prózy už ako forma rezignuje na aristotelovsky klasické poznanie, predsa má ako obraz významný noetický rozmer – postavy hlboko započúvané do vlastného partu, mechanicky deklamujúce verbalizovaný svet vo svojom vnútri, nie sú akiste len produktom fantázie autora, skôr by sme ich mali vnímať ako varovnú symboliku paradoxu diskomunikácie – virtuálna „dosažiteľnosť“ nášho blížneho skrz sklo vysvieteného monitora môže byť aj demonštráciou jeho izolácie.
Peter Valček
O knihe Michala Hvoreckého Spamäti:
Mať rád, milovať je náročné, zato nenávidieť sa dá ľahko, bleskovo a kolektívne.
Autentický portrét autora od detstva v Bratislave cez príbeh rozvetvenej rodiny až po narodenie syna. Putovanie po Slovensku aj po svete od Michaloviec cez Palermo až do Kábulu. Keď chcete vedieť, načo výrazný prozaik svojej generácie myslí kade chodí, čítajte Spamäti.
„Zmysel pre slovo, nesmierna práca, ktorú si s ním autor dal, ho v daných textoch odmeňuje ľahkosťou a pohotovosťou, prienikom do vecí a ľudí, problémov a otázok tam, kde mnohí chodia ťažkopádne okolo… takto sa odkrýva postoj človeka.”
Zuzana Bariaková, Pravda
„Je to dobrá kniha, autentická a zaujímavá a taký pocit som mal naposledy pri Lovcoch & zberačoch. Ak si ju kúpite, neoľutujete.”
Samo Marec
„Názov vystihuje obsah: kniha oslovuje autentickými zážitkami, štylizovanými rozprávačským umením spisovateľa. Pamäť neskladuje spomienky, vytvára ich. Pamäť je generátor myšlienok, ruka na diaľkovom ovládači reality, na fantázii, ktorou sa ľudia snažia usporiadať informácie o svete: fyzikálne dimenzie, labyrinty duše, alternatívne vesmíry. Zavše ťažko rozlíšiť, kde viac písal autor knihu a kde viac kniha autora, ale autor vie, že to ani netreba. Táto kniha zvádza, aby ju človek čítal ako autobiografiu, ale Hvorecký ňou predstavuje viac svoju dobu, než sám seba. Rád by som napísal viac, ale budem si musieť ešte raz prečítať knihu aj dobu.”
Ondrej Herec
„Hvorecký je láskavý voči smiešnostiam, ktoré si spôsobujeme, vie však byť aj nekompromisný voči hlúposti, masovosti a kultúrnemu úpadku. Túži po krajine, v ktorej by sa darilo živým ľuďom i kráse obsiahnutej v písmenách, stavbách a iných podobách tvorivého talentu.”
Ľubomír Jaško
„Unikát… Literárno-esejistický celok… Autentický portrét autora, Slovenska aj rôznych kútov sveta.”
Jozef Kuric, Sieťovka
Ojedinelý zjav na slovenskej literárnej scéne. Myslím, že nie je veľa slovenských autorov, ktorý dokážu písať prózy, ktoré nie sú na prvý pohľad „slovenské". Hvoreckého texty majú potenciál osloviť príslušníkov subkultúr aj bežného čitateľa. Doma aj v zahraničí.
Marek Kopča (In: Rak, roč. XII, 2007, č. 4, s. 39)
