R. 1959 absolvovala stredoškolské štúdiá v Moskve, v r. 1959 – 65 študovala na Filologickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova a tu obhájila r. 1973 aj kandidátsku prácu (CSc.) o českej satirickej tvorbe. Od tohto roku pôsobila ako asistentka a potom docentka na Katedre slovanskej filológie Filologickej fakulty Lomonosovovej univerzity, kde vyučovala českú a slovenskú literatúru. R. 2005 obhájila doktorskú dizertačnú prácu (DrSc.) o slov. naturizme a pokračovala v pôsobení na MGU ako prof. slovenskej literatúry na tej istej katedre.
V slovakistickom bádaní sa venovala výskumu prózy slovenského naturizmu (Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, M. Figuli, F. Švantner) – jeho filozofické a literárne charakteristiky predstavila v monografiách Slovenský naturizmus (2005), dielo bolo vydané aj v slovenskom preklade Slovenský naturizmus v časopriestore (preklad H. Kubišová, 2009). Veľkú pozornosť venovala tiež slovensko-ruským literárnym vzťahom (monografia Slovensko-ruské medziliterárne vzťahy: Stránky z histórie, 2014). Širší pohľad na slovenskú literatúru predstavila v knihe Cesty rozvoja slovenskej literatúry v 19. a na začiatku 20 storočia (2018). Okrem toho sa podieľala spolu so slovenskými a ruskými autormi na vydaní troch učebníc.
Vydala antológiu slov. poézie Hlasy storočí, 2002 (Zos. A. Maškova, N. Švedova, J. Zambor. 2002). Zostavila antológiu slov. novely 19. a 20. stor. Dunajská mozaika (1.kn.19.st., 2008, 2 kn. 20. st. 2009). Je tiež zos. spolu s D. Podmakovej Antológie súčasnej slovenskej drámy, (2014), pričom niektoré drámy aj sama prekladala Teraz je rozpracovaná 2. časť tejto antológie.
Patrí k významným prekladateľkám slovenskej prózy, drámy v RF, preložila prózy mnohých autorov (J. Jesenský, M. Figuli, M. Urban P. Jilemnický, A. Plávka, R. Jašík, L. Ťažký, J. Banáš, I. Bukovčan, J. Juráňova, I. Horváthová a i.).
Pri príležitosti 80. životného jubilea Milana Rúfusa zorganizovala v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve vedeckú konferenciu, a následne bol vydaný zborník ...pobuďte minutu vmeste so mnoju... (2009). Vydala tiež výber z básní S. Jesenina vo všetkých slovanských jazykoch Miru nužno pesennoe slovo (Zos. A. Maškova i H. Kubišova. 2013). Zo slovenských prekladateľov boli zaradení: J. Jesenský, Z. Jesenská, Ľ. Feldek, J. Zambor a iní.
V moskovských vydavateľstvách vyšli viaceré knižné preklady A. Maškovej, napr.: D. Chrobák: Drak sa vracia (s A. Peskovou a predslovom Maškovej); M. Figuli: Tri gaštanové kone (tiež spolu s A. Peskovou a s predslovom Maškovej). R. Jašík: Námestie svätej Alžbety, P. Rankov Matere. Preložila tiež dva romány J. Banáša: Zóna entuziazmu (spolu s Ľ. Širokovou); J. Banáš: Prebijem sa! Štefánik – muž železnej vôle (spolu s A. V Peskovou). Banášov životopisný román o Štefánikovi, vydaný moskovským vydavateľstvom MIC v preklade A. Maškovej získal v Ruskej federácii r. 2020 cenu v kategórii biografie. Bola iniciátorkou založenia Spoločnosti Ľudovíta Štúra, ktorá pôsobí od r. 2015 pri Slovenskom inštitúte v Moskve, združuje slovakistov, ako aj všetkých tých, ktorí sa zaujímajú o Slovensko, jeho kultúru a slovenskú literatúru v Rusku. Spoločnosť Ľudovíta Štúra vydáva almanach Devín, obsahuje odborné a umelecké texty, týkajúce sa nielen štúrovskej generácie, ale aj slovenskej kultúry vo všeobecnosti. Jeho prvé číslo vyšlo v novembri 2015.
V roku 2011 získala Cenu P. O. Hviezdoslava za preklady diel slovenských autorov do ruštiny a za činnosť v literárnovednej slovakistike.
